Zápisky Prológ 1.

18. ledna 2017 v 1:05 | C.V.O.K. |  Zápisky: Sociálny experiment
Tak. Týmto vám (zdesene) predstavujem sľúbené Zápisky: Sociálny experiment. Ako som spomínala, bude to mať jemný fantastický podmaz. Jeho najväčšou zložkou je však na najbližších 10 kapitol iba tento prológ. Tak sa nedeste, užite si to a čítajte pozorne - po tých nespočet úpravách by tam malo byť všetko jasné. Vysvetlené. Naznačené. Proste, je to tak, ako to je a dúfam, že sa v tom vyznáte. Ak nie, píšte do komentárov, čo zasa dáva zmysel iba v mojej chorej hlave :)
A myslite na mňa. V dobe zverejnenia tohto článku sa pravdepodbne poctivo (na poslednú chvíľu) šprtám na skúšku - ak to klapne, tak potom už iba tri ďalšie a CVOK je späť v hre! :) Enjoy!
((polnočný edit: chcete počuť dobrú správu? Z ďalšej kroniky už mám dve A4-ky. Takže ak sa vám to nebude páčť, tak neodchádzajte. Sľubujem že Acklessová - resp. to čo z nej ostalo, sa čoskoro vráti pred vaše zraky!))





Na úvod ponúkam hudobný podmaz, ktorý ma pri tvorbe značne inšpiroval.
Možno vám pomôže dotvoriť atmosféru, tam, kde zlyhali slová.




Celú váhu tela preniesla do čela, ktorým sa opierala o chladné sklo.
Nechcela hlavou preraziť múr, jej postoj nebol násilnícky a nevykazoval žiadne náznaky rebélie. Nie.
Alexandra Colfer Riordan, bájna strojkyňa Časostroja, ľudská žena ktorá svojou inteligenciou predčila aj najlepší Umelý systém moderných čias, nevyvíjala voči nepriazni osudu žiaden odpor.
Iba tam tak stála. Zo zvesenými ramenami. Zničená. Zúbožená. Zdecimovaná do poslednej makromolekuly.
A termoskeny v prilbách stráží so zvrátenou spokojnosťou konštatovali, že pre nich nepredstavuje najmenšiu hrozbu. Väzenkyňa sa podľa ich neomylných výpočtov rovnako potupne, ako vyzerala, aj cítila. Porazene prijímala ortieľ smrti.
V kútikoch očí ju pálili slzy. Lomcujúce prudké návaly emócií sa s vypätím všetkých síl snažila krotiť hlbokými nádychmi a výdychmi. Do moku kostí prenikajúci, paralyzujúci chlad a strach, vyháňala myšlienkami na časy minulé... No ako sa do prítomnosti čoraz badateľnejšie zahryzával zub času, ako okolie začala s čoraz väčšou intenzitou napĺňať predzvesť desivej budúcnosti, začala prehrávať vnútorný boj.
Jemná triaška jej ovládla celé chodidlá a premenila ich na huspeninu. Tik v roztrasených rukách už nemal na svedomí jej pokročilý vek a zmes s ním spätých nemocí, boli to Beznádej a Zúfalstvo, ktoré jej brali aj poslednú hrdosť, čo v sebe dokázala nájsť.
Buch buch. Buch buch.
Ozývalo sa splašené srdce nástojčivejšie, než jej stihol za zatvorenými viečkami preblikávať útržkovitý sled spomienok.

"Nechcete si radšej sadnúť?" Spýtal sa službukonajúci strážnik, ktorý skôr z povinnosti, ako z vážnejšieho záujmu, reagoval na nepriaznivé výsledky jej telesných funkcií.
Alexandra pomaly pootvorila oči. Štrbinkami, ktorými jej do zreničiek preniklo ostré svetlo videla, ako jej teplý dych pri kontakte s mrazivou stenou cely vytvára na skle fliačik pary.
A že tá pulzujúca vyzrážanina, hoci čarokrásna v tom, ako neustále menila svoje tvary, jej zakrývala výhľad na scénu oproti.
Narovnala sa a sklo rázne utrela do rukáva.
"Nie. Takto je mi lepšie."
Lenže potom, čo už jej horúca hlava nemala žiadnu oporu, znášala pohľad na spútaného muža za bariérami cely oveľa ťažšie.
Svet sa jej začal zahmlievať pred očami, keď si opäť uvedomila tie desiatky kamier podrobne moniturujúcich každučký jeho pohyb. Každučký nervový vzruch, myšlienku, delenie novej bunky. Nevedela či to mal na svedomí vodopád sĺz, čo sa jej v návale slabosti vyvalil z očí, alebo sa o ňu pokúšali mdloby, ale detaily toho prekliateho prístroja, ktorý ho spovedal, sa jej zliali do veľkej ničnehovoriacej machule.
Keď sterilné ticho miestnosti prerušil škrípavý zvuk pritiahnutej stoličky a ona pocítila na ramene oporný stisk, nakoniec neprotestovala. Zvalila sa na ňu ako kôpka nešťastia.
Prostá drevená sedačka, rovnako ako stôl, lampa a červený, plastový kelímok s čajom, boli zjavne konštruované na mieru - špeciálne pre ňu. Dokonalé imitácie domovského prostredia z jej Času. Úbohá a vopred odpísaná, do samotných pekiel porúčaná, snaha o akési spríjemnenie pobytu.
Alexandra od oného ochotného ľudského avatara - peknej blondínky v rovnošate až neprimerane špičkového bojového komanda- prijala papierovú vreckovku. A neokrôchane sa do nej vysmrkala.
Bolo jej z toho všetkého na nič.
V živote si preskákala vskutku obdivuhodné množstvo zlého. Spokojný skon svojich rodičov. Násilný priebeh prvej atómovej vojny, aj jej dozvuky. S hrdo vztýčenou hlavou dokonca zvládla aj diagnózu rakoviny! Nehovoriac o šokujúcom priznaní muža, ktorého celý život úprimne milovala a ktorý jej zrazu tvrdil, že on nie je tak úplne normálny - že on je z budúcnosti...
Dokonca ani prehliadka nevýslovne parazitického sveta, ktorý vznikol na rádioaktívnych troskách toho jej, ju nezlomil viac, ako to, čoho bola práve svedkom.
Bohapustá poprava jej druha. Verejná smrť nevinnej... bytosti, ktorá Alexandru milovala tak bezhranične, že v snahe zachrániť jej chradnúce ľudské telo porušila najvyšší prírodný rád, transportovala ju v čase a pokúsila sa o záchranu modernou medicínou.
A môžu si všetci hovoriť čo chcú, môžu sa snažiť natrepať jej do hlavy falošné pravidlá, zákony a vízie, aj keď ani zďaleka nie je na takej vyspelej úrovni ako oni, vie, že celá šaráda okolo kauzy "Riordan/Colferová" je bohapustá hra!
Súd už dávno pozná rozsudok. Celý ten "nezávislým" procesom preplitvaný čas, tu ide len o média. O príbeh. A možno tak trošku aj o presvedčenie naivnejších občanov, že veci tak skutočne majú byť. A to, čo sa chystajú v mene Systému urobiť, je správne.
Nezazrela náhodou pri stretnutí s Vodcom, v jeho oku neskrývaný záblesk vyhrážky, že takto dopadne každý, kto sa jeho pravidlám vzoprie? Áno. Určite áno.
Takže preto ich oboch toľko mučia? Aby boli výstrahou ostatným?
Nestranná Najvyššia umelá inteligencia si predsa žiadnym doktoríkom archeológie po hlave skákať nenechá. Za normálnych okolností určite podobný neprístupný prehrešok potrestala ešte skôr, ako sa odsúdenec vôbec zmohol na obhajobu.
No ona je strojkyňa Časostroja a toto všetko...
Toto všetko ju bolí.
Ako keby ju za živa trhali na kusy. A nie, nemyslela to ako otrepanú knižnú repliku z nejakého romantického bestselleru. Ten pojem, plný bolesti a zúfalstva, myslela smrteľne vážne. Tak vážne, ako si nik, kto jej život neoskúsil na vlastnej koži, nevie predstaviť.
"Prečo je ticho?" Spýtala sa, keď ju prúdy šťastných spomienok z obdobia, keď ešte boli s Verdantom mladí a šťastní, možno nie tak úplne normálny párik na Zemi, nečakane vypľuli do reality. A ona zistila, že obrazovka sudcu už dlhšiu dobu nekomunikuje.
Blonďavá avatarka jej odpovedala opatrne - tak jemne, nakoľko jej to len citová bariéra dovolila. "Najvyššia vypracuváva konečný verdikt."
Stuhla, dlane stískajúce operadlo stoličky jej zbeleli a nechty sa zaryli do dreva.
Ochranka, vzhľadom na rapídne sa zhoršujúce sa zdravie väzenkine, snažiac sa o akú takú záchranu situácie, rýchlo dodala: "Avšak vzhľadom na spornú výpoveď popísaného ďalšieho pravdepodobne neoprávneného manipulovania s vami, ako s objektom v zatiaľ neznámom časopriestore, na ktorom staval Verdant Riordan svoju obhajobu, Najvyššia vystavuje druhú kauzu. Jej predčasné zhodnotenia, preverenia a závery musí zaradiť do konečného posudku, takže to môže ešte chvíľku trvať...." To na konci malo byť povzbudivý úsmev? Niečo ako - uži si tých pár minút navyše?
"Čo máte na mysli pod tou spornou výpoveďou?"
"Časť, v ktorej doktor tvrdí, že v období, ktoré je v našich dokumentoch zaznamenané a patrične podložené, ste k žiadnemu výsledku ohľadom Časostroja nedospeli. A ani v žiadnom, jemu blízkom."
Alexandre na tvári pribudli ďalšie vrásky nepokoja. Áno, pamätala si na to. Keby vtedy Arthura nespoznala, z jej vedeckého výskumu by doteraz nebola ani čiarka.
"Argumentácia, v ktorej váš manžel na svoju obranu tvrdí, že MUSEL zasiahnuť aby ste dospela k správnym výsledkom, inak by Časostroj vynájdený nebol a citujem - Nemal by sa tým pádom ako, a hlavne KDE vrátiť-, nehovoriac o ostatných, dôležitejších, s tým súvisiacich záležitostiach, je veľmi nezvyčajná."
Alexandra bola ohľadom tohto faktu prešetrovaná už pred niekoľkými hodinami. Výsledok pitvy jej mysle, ktorá nemohla inak, než len potvrdiť celú výpoveď, sa však doteraz nedozvedela.
"Je teda možné, že Najvyššia zmierni rozsudok?" Tá otázka z nej vypálila úplne spontánne, bez rozmyslu, ako učebnicová ukážka príslovia "topiaci sa aj slamky chytá".
Ešte skôr než to dopovedala, si svoju chybu uvedomila. Vodca jej predsa jasne povedal, čo ich oboch čaká... A Utópia alebo nie, byrokracia a úplatkárstvo sú stavebné kamene každej civilizácie. Nebola pre nich najmenšia šanca na záchranu. Nie ak je takzvaná Nezávislá inteligenicia iba kopa stroja, v rukách toho diktátora.
Ale ten pocit že vy to viete! Viete ako sa to všetko skončí a predsa vás nútia sa na to pozerať!
Z opuchnutých očí sa jej vyvalila von ďalšia dávka slanej vody. Tentokrát prejav slabosti nepotláčala, plne sa oddala smútku a vyhýbavú odpoveď blondínky "Myslím že len nepatrne" vzala na vedomie iba okrajovo.


Z otupeného zízania na červený kelímok ju prebral dotyk. Jeden z ďalších dvoch mužských strážcov ju poklepal po ramene a hlavou naznačil za jej chrbát.
"Bude prehlásenie."
Alexandra Colfer Riordan, TÁ ktorá bola obdivovanou hrdinkou rozprávok na dobrú noc a na ktorej podkladoch jej excelentného vynálezu vznikla najmocnejšia rasa Systému, pomaly vstala.
Prijala pomocnú ruku, čuchtavým krokom prešla tak blízko ku rozhraniu jej vezenia, že dych sa na skle pred ňou opäť vyzrážal na fliačik pary a hrdo dvihla hlavu. Hoci vedela, že on ju za falošným hologramom bielej tapety vidieť nemôže, do kruhu pary prstom nakreslila srdiečko.
Milovala ho. A bude ho milovať navždy, nech to trvá, koľko má.
"Nezávislá inteligencia Alfa, zo zákonom udeleného poverenia Najvyššej súdnej moci Nultého systému, na základe dôkladného posúdenia obvinenia a obhajoby, týmto verejne prehlasuje doktora Arthura Verdant Riordana, vinným v plnom rozsahu."
Už nebolo jedinej slzy, ktorá by jej mohla pomôcť vyplaviť to trápenie. Nezmohla sa na jediné slovo, jediný náznak odporu. Krutá realita jej vzala vzduch z pľúc aj silu z nôh a ona sa bezmocne zosunula na zem.
"Vzhľadom na poľahčujúce okolnosti týkajúce sa iného pravdepodobného manipulovania s objektom Colferová, mu bol za priestupky: za A) opakovaného nezákonného vstupovania do pôvodnej línie času za B) otvorenej manipulácie so živými objektmi a za C) transport živého objektu z nepatriacej časovej zóny do prítomnosti a to bez akéhokoľvek prehodnotenia a schválenia zodpovedných funkcionárov, vymeraný rozsudok okamžitého odobrania hodnosti, diplomov a identity. Podľa nariadení Ústavy bude obvinený zbavený všetkých spomienok, označený znakom zločincov Prvého stupňa a určený po zvyšok života, bez možnosti odvolania vykonávať verejnoprospešné práce podľa usúdku nadriadeného.
Najvyššia nezávislá Inteligencia ďalej prehlasuje že objektu Colferová bude zavedená deletácia..."
Čo presne sa už s ňou samou malo stať, nezachytila. "Poľahčujúce" odsúdenie jej druha, ešte niekoľkonásobne horšie ako trest toľko nenávidenej smrti, jej spôsobilo takú bolesť, že jej psychicky vyžmýkaného ducha pohltila čierna hmla.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Iva* Iva* | Web | 18. ledna 2017 v 11:31 | Reagovat

Zlyhali slová? Naozaj?  Mňa tvoje popisy úplne očarili, také nevšedné a prepracované, neskutočne nabité emóciami , krásne som sa vedela vcítiť do hlavnej hrdinky. Tá je mimochodom úžasná a ja ju vnímam ako hrdinku v pravom slova zmysle a som zvedavá na plnú verziu jej príbehu, ale som rada že si začala takto. Veľmi sa mi páči téma,teda, neviem či sa v tomto duchu bude niesť aj zvyšok príbehu, ale je to skvelé. Všetky tie drobné náznaky o svete v ktorom sa nachádza a o tom, čo predchádzalo tejto udalosti, myslím, že si to tam šikovne zakomponovala a vyznať sa v tom dalo naozaj pekne. Aj keď to nepovažujem za nejako dôležité, mať prehľad hneď po úvodnej časti. Nevadí mi byť na chvíľu zmäteným čitateľom. Teším sa na pokračovanie :)

2 Kristen Kristen | Web | 18. ledna 2017 v 20:42 | Reagovat

Tiež sa mi nezdá, že by niekde slová zlyhali. Všetko potrebné si do úvodnej časti dala a počas počúvania hudby a čítania mi nabiehali zimomriavky. Veľmi sa teším na pokračovanie

3 Erin Erin | Web | 18. ledna 2017 v 21:30 | Reagovat

Víš, pro tentokrát jsem udělala výjimku a tu písničku si nepustila. Odmítám brečet u příběhu, u jehož začátku už jsem si pobrečela. Ne jednou, ne dvakrát. Co já vím, kolikrát -_-. Každopádně se přiznávám ještě k jedné špatnosti - na tento prolog jsem totálně zapomněla. Mám v počítači první kapitolu a automaticky jsem tady čekala tu a pak jsem si dala facku. Samozřejmě jsem nemohla zapomenout jako doslova, jenom mi to vypadlo. Nu, stane se.
Mě je z téhle kapitoly vždycky tak smutno. Prožívám to asi tolik jak Alex (dobře, tolik ne, ale chápeš...). Vidíš, co děláš? Zkus spočítat na prstech, kolikrát už jsem to četla. Nemůžeš se dopočítat? Já taky ne. A POŘÁD to má stejný účinek. Celková destrukce pocitů a stoprocentní se sžití s hrdinkou. Prožíváme ten příběh a tím myslím splňuješ to nejdůležitější, na čem záleží. Jsi mistr slova, tak už si to přiznej. Žeru to, jak dokážeš složit věci popsat snadno, žeru emoce, které v lidech tvoje psaní probouzí, žeru tvoje přirovnání a vtipy (ty žeru do budoucí kapitoly, samozřejmě. Obdivuju to, jak se pereš s nepříznivým obdobím zkoušek a stejně pořád zvládáš blog s nasazením a odhodláním pro tebe tak typické!
Jednoduše řečeno tím chci říct, že ten CVOK, kterého jsem poznala před šesti lety, už tu není. Je tu CVOK, která vytáhla laťky svých příběhů neskutečně vysoko a myslím, že více zlepšit už to nejde. Prostě už je to tak dokonalé, jak to pořád chceš (alespoň z mého pohledu a doufám, že i z toho tvého!). Takže se přestaň šklebit na ten monitor! :D Mockrát ti děkuju, že ses rozhodla vrátit se k Zápiskům, je to moje srdcovka a já se děsně těším.
PS: Ten valentýnský speciál... bude? :D Hm? :D (za tohle si můžeš sama). Když ne, určitě se zlobit nebudu, jsem ráda už jenom za to, když budou další Zápisky :3

4 Cherry Blossom Cherry Blossom | Web | 19. ledna 2017 v 18:13 | Reagovat

Na tohle nemám slov. Jedním dechem jsem dočetla a těším se na další díl. Jako palec nahoru, C.V.OKu. Tohle je masakr.. :)) :´) <3

5 LM LM | E-mail | Web | 19. ledna 2017 v 21:31 | Reagovat

Výborne napísané. Alex je dobrá postava a jej osud chytí za srdce. Síce som neplakala, no rozhodne si ma zaujala :)

6 Keavy Keavy | Web | 20. ledna 2017 v 23:32 | Reagovat

Popisy máš vážně moc pěkné :) Alex je jako postava super a člověk s ní naprosto soucítí.

7 Wek Wek | Web | 21. ledna 2017 v 13:30 | Reagovat

Opravdu pěkně napsané :) Alex mi příjde jako fajn postava a hned se do ní přímo vžívám :)

8 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 22. ledna 2017 v 4:44 | Reagovat

Krásně napsané Alex bude zajímavý

9 Vera Vera | Web | 23. ledna 2017 v 13:21 | Reagovat

[8]: Alex je žena, četla jsi to vůbec?

Důvod, proč dávám článku jen 5 hvězdiček j ten, ze vyšší hodnoconí blog neumožňuje...což je celkem nanic vzhledem k tomu, ze autoři jako ty by si zasloužily minimálně dvakrát tolik! :)
Vzpomínám si, jak jsem tuhle kapitolu kdysi četla ještě na starém Cvokhausu a s jejími posledními řádky mi došlo, jak strašně mi tvoje psaní chybělo!! Ty mistrovské popisy a detaily, které člověka (místo toho, aby poslouchal jak učitel vysvětluje znovuobnovení formuláře v PHP) vztahují do deje tak silně, ze dokonce cítí smutek hlavní hrdinky jako by to byl jeho vlastní, jsou to, co na tebe budu vždycky neskutečně obdivovat! :)
A možná uy jsem to psala v nějakém ze svých minulých komentářů, ale jsem NESKUTEČNÉ rada, ze jsi zpět a ze jsi psaní nepověsila na hřebík tak jako většina lidí z mého okolí...Tak, nechť tě Síla provází k tomu stvořit pokračování!!! :)

10 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 24. ledna 2017 v 15:19 | Reagovat

[1]: fakt? tak to ďakujem. mne to takto s odstupom času príde trošku až... veľmi pritiahnuté za vlasy. ale keď sa páči, tak som iba rada :) a určite budem ešte radšej, ak ostaneš čitateľkou aj naďalej. (ono to bude pribúdať veeeľmi pomali, tak to veľa času nezabije :D )

[2]: až zimomravky? ou jé :D si mi nejaká citlivá... ale nie, ďakujem veľmi pekne. to fakt poteší, vedieť že text v čitateľovi vyvolal nejaké pocity :)

[3]: môj najvernejší fanúšik. a jej siahodlné slohovky. viem, budem sa opakovať ale milujem ťa za to! <3 a nefackuj sa. prológ myslím, bolo posledné čo na starom cvokhause pribudlo takže... xD no. vieš ako. naokolo bližšie :D ((a ako si môžeš všimnúť tak blog spolu s skúškovým VAŽNE nestíham :D )) hej ale musím uznať, že ani ja som to snáď nečítala toľko krát, koľko ty. a za to ťa obdivujem. nechápem, že ťa to ešte baví :D ty si proste... divná :D v tom najlepšom slovazmysle samozrejme! :D ja sama sa chytám za hlavu, keď to čítam spätne, a tebe sa to stále páči. nechápačka. a ďakovačka samozrejme :D
ps. hele, kámo... *poker face* prestaň s tými prehnanými lichôtkami! ani zďaleka to nie je také skvelé ako opisuješ - proste nie je tak mi tu nemaž med okolo úst ok? ja viem, ty máš furt pred očami Michieho a to ti zatemňuje mozog ale... kroť sa dobre? pretože som z toho celá nesvoja. ešte tu spyšniem! a náhodou ma napadne zapojiť sa do nejakej súťaže... a zase pohorím ako posledne a to bude stopka :D tak prrr :D
špeciál bude. síce úplne inak, ako zjavne čakáš... ale bude. a asi nie na Valentína - pretože to je jojsakra blízko a ja to nestíham, ale mám ideu, ktorá by sa ti teoreticky mohla páčiť... xD muhahaha!

[4]: ježiši mári jedným dychom? ty si mymozemšťan! alebo trénovaný potápač ??: :D ale nie, robím si prdel. ďakujem za uznanie. cenním si to. od niekoho z "fachu sci-fičkarov" sa to neskutočne dobre počúva :)

[5]: o áno, zaujať. to bolo cieľom a som rada, že sa podarilo :) ono totiž vás potrebujem nejako navnadiť, aby ste to vydržali po tom, čo príde na začiatku... :D tak ešte raz vďaka za pochvalu a veľa zdaru ! :)

[6]: opisy sú moja slabosť. priznávam. achylova päta. kvôli nim nemôžem písať veci s ohraničeným rozsahom - nikdy to nie som schopná splniť. ale som rada, že to v tomto prípade nie je negatívum, ale pozitívum. ďakujem :)

[7]: jééé ďakujem! :) som rada že sa páči a ešte radšej, že sa tým lúskaš aj napriek slovenčine. si úžasná :3

[8]: ejha, fíha no toto! pokus o komentár k veci! žiadne "moc hezké" normálne 4 slová! rozšírila si svoj protokol náhodného generovania milých komentárov? to sa cenní! ale zjavne tam máš niekde chybu, pretože ti to správne nečekuje podmienky... Alex totiž nie je ON ale ONA. to by si sa dozvedela už z prvej vety, keby si sa mala k tomu prečítať si ju, namiesto posledného komentára. ale tak čo už. chápem. máš iné dôležitejšie veci v živote...

[9]: hej, vďaka za podporu, ja už som myslela že to nevydržím xD

a nepreháňaj prosím ťa, dobre? :D aj tých 5 je vrámci absencie deja a rozvláčnených opisov priveľa. a fakt nechápem, ako to niekto môže čítať aj druhý krát. a ako sa mu to aj s takým odstupom času môže páčiť xD fakt nie. ale fajn, už som si zvykla že som obklopená samými divnými individuami :D vtaj teda v klube...
vraj majstrovské... brzdi hej? pretože moje ego to nezvláda. hlavne od teba TEBA čo písala tie najemotívnejšie vnútorné monogógy, aké som na blogu čítala (čo mi pripomína. kam to všetko zmyzlo? :O snáď si to nezmazala! ja si nepamätám ako to skončilo!)
Ja som neskutočne rada, že si TY späť. *big hug* s tvojou fanzáziou a špecifickým umením slova sa priam klepem nedočkavosťu ako ratlík, keď pomyslím na Ordine Draconis. takže may the Force be with you my friend! nech to klape ako zamlada a nech nám to vydží dlhšie, ako posledne! :D  
((wait. php. what? like... TY SI AJTAK??? ))

11 Raja Luthriela Raja Luthriela | Web | 24. ledna 2017 v 21:31 | Reagovat

Má to taový smutný konec. Je to dost ne nepřiměřený trest, pro někoho, kdo vlastně neudělal nic ze zlého úmyslu. Snad to nakonec dopadne dobře. Doufám, že to Alexandra a její manžel všechno až do té desáté kapitoly přežijí ve zdraví.
Mě se líbí tvůj styl psaní. Umíš dobře psát popisy. I když to někdy působí až příliš melancholicky, máš talent. A neříkej že ne.

12 Vera Vera | Web | 24. ledna 2017 v 23:08 | Reagovat

[10]: a i po třetí bych si to přečetla a troufám si tvrdit, že by se mi to líbilo úplně stejně jako napoprvé :D Ne, vážně, věř si trošku, absence děje a rozvláčněné popisy přece neznamenají nutné špatné dílo (a pokud ano, tak vzdávám psaní, protože já to jinak neumím :D)
Já a nejemotivnější vnitřní monology? *červená se jako rajče obarvený na červeno - vím, že ta věta nedává smysl, ale líp asi nevyjádřím jak moc mě to dojímá :) *
Smazat? Nene, jen ukryto na temné straně mého blogu, kde to čeká na přepis :D
Děkuji, děkuji, já doufám ze té nezklamu. Mám pocit ze ten "vrchol" už je dávno záměnou a teď tomu nesahám ani po kotníky, ale uvidíme, snad se stane zázrak :)
Ajťák? :D no, zatím ne, ale plánují jít na IT školu :D (počítačová grafika)

13 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. ledna 2017 v 8:20 | Reagovat

o.O Ako je možné, že som to ešte nečítala? No nevadí, dala som sa do toho a je to naprosto fantastické. Veľmi ma takéto príbehy bavia a som zvedavá, ako to dopadne dalej.
Časostroj ;-( Aj ja chcem jeden! Ale asi som debil, lebo ja by som šla do minulosti pekne do Francuzska, za vlády Ludovíta XVI a spokojne si nažívala. Alebo potom do Japonska, do obdobia Eda, kde by som si nažívala s Geišami. No jo, budúcnosť ma neláka :D
Joj.. to máš tak dobre, teda dobre vymyslenú postavu Alex. Ja vôbec neviem robiť také postavy. Ja nemám rada ked moje postavy tak moc trpia :(

14 moje-farby moje-farby | Web | 1. dubna 2017 v 0:50 | Reagovat

Wow, to bolo úplne super! Normálne ma to prebralo!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama