6. ledna 2017 v 15:56 | C.V.O.K.
|
Cvočka dostala na Vianoce novú mašinku! Neuveríte tomu - ja sama to stále predýchavam... Ale som hrdým vlastníkom Nikonu D-7200. HELL YEAAAAAH!!!! To budu iné fotky z koncertov s takouto kapacitou! No. Hej.Žiarim síce ako oblúkový reaktor v hrudi Iron Mana, ale smutnou pravdou zostáva, že vzhľadom na moju školskú vyťaženosť, som ešte nemala šancu ho poriadne prevetrať. Už je to skoro mesiac, a až na jeden prázdninový záťah s mojim bratríčkom sa na neho iba zbožne pozerám - lebo viem, že keby že ho chytím a idem... Tak sa do konca skúškového na byte neobjavím :D
No ale teda k pointe. Prednastavila som tu krátky článok s mixovaným výcucom mojej tvorby. Tých fotiek mám viac ako 100G (a to už sú po pretriedení!) takže som sa rozhodla, že ich budem nejako logicky kúskovať. Pre dnešok som zvolila tému Pohľady - extra portrétové zábery vyslovene na face. Žiadne pózy. Petože, ako ste si určite všimli, v úvode sekcie fotoalbum spomínam, že k portrétom som sa dostala asi tak že: "Ty máš zrkadlovku? Pecka! Spravíš mi profilovku?" No a tento článok bude venovaný práve týmto zážitkom. Moje slovné postrehy venované prierezu "klasiky" - bez extra aranžovania, maskovania a mnohokrát za pomoci Náhody a Momentky. :)

Prvé záťahy sa odohrávali u nás, v nefungujúcom, polorozpadnutom kine na dedine. Máti, ako pracovníčka obecného úradu mala kľúče, takže ja už som iba z povaly vyhrabala čierne plachty, ockovi šlohla z auta bodovú batériu a s pomocou troch vešiakov na veci, som si na doskách spravila improvizovaný ateliér. No a hoci som vtedy bola na niektoré z nich naozaj neskutočne hrdá, ako sa nimi teraz spätne prehrabávam, mám oči iba pre plač. Toľko potenciálne krásnych záberov! Také skvelé modelky, pózy, kulisy! A pretože vtedy bol pre mňa pojem manuálne ostrenie iba zbytočnou stratou času, naivne veriac, že automatika s bleskom predsa bohate stačí... Eh. Čo vám poviem. Dnes už vidím, že je všetko príliš žlté a rozmazané, že tváre sú buďto plné neželaných tieňov, alebo odleskov z blesku - a ani photoshop to už nevie upraviť tak, ako by som si predstavovala.

No a tak, keď som si časom začala uvedomovať, že fotka v tom malom výreze na xichtbúku síce vyzerá pekne, ale v skutočnosti má k ideálom na stalkovaných profi stránkach hooodne ďaleko, som s chodením do kina prestala. A radšej som šla čeliť nepriazdnivým poveternostným podmienkam. Začala som sa kamarátiť s manuálnym nastavením clony a času a pustila sa do krotenia výstrelkov tunajšieho počasia. Fotky v exteriéry, to je umenie vážení! Nie tam profesionálne ateliéry... Popravde, teraz po rokoch zastávam názor, že fotky von sú vždy krajšie ako vo vnútry! Sú farebnejšie, akčnejšie, spontánnejšie a prirodzenejšie. Či nie?


Síce som o tom písala už v článku Koncertné začiatky, ale aj dnes sa vrátim k téme Filtre. Lebo to je zlo. Áno, a aj ja som mala to streštené pubertálne obdobie, keď som do všetkého hádzala monotónne prelivy žltej a zelenej - a doteraz sa preklínam za to, že som si niekde nenechala originálne, neprerobené verzie. Pretože som vtedy ešte nemala odhad. A teraz zisťujem, že by to nebol až také zlé, keby som sa vtedy trošku miernila. Lebo takto - niekedy to nie je zlé, spraviť umelé "snové" zadymenie. Ale vždy z mierou dobre? A VŽDY si ukladajte aj originálne kópie...
Pretože časom prídete na to, že prirodzené originály sú aj tak najkrajšie! A ak vám to predsa len nedá... Tak ak sa dostatočne pohráte s nastaveniami a vystihnete dobré svetlo, tak si ten podmaz, oveľa krajší ako akýkoľvek dostupný filter, spravíte aj sami ;) (nie, druhá fotka NAOZAJ nie je upravovaná)
Osobne, keď už editujem, tak okrem retuše a vyťahovaní nejakých jednotlivých tónov, hádžem fotky iba do čierno bielej - pretože tá jediná nikdy nestratí svoje kúzlo. Práve naoak - ešte viac zvýrazí detaily a dodá fotke špecifickú atmosféru.
No. A tak nejak som sa dostala od xichtbúkových profiloviek k tomu, že z nudy sama zháňam modelky, ktorým poviem, nech si na seba vezmú to najšialenejšie, čo sa v ich šatníku nachádza - veci, ktoré na seba v obavách na mienku okolia normálne neoblečú, ale predsa len tam niekde v zadú sú a čakajú na svoju príležitosť, a ideme sa vyblbnúť! :)
Ale o našom bláznení až nabudúce - pretože to sú záťahy nad štyristo záberov a budú vyžadovať samostatné články :D Takže ja ďakujem za pozornosť, lúčim sa s vami a smutne konštatujem, že napriek tomu, že som zvlolila fotočlánok ako "menšie zlo" ktoré by mi neukradlo toľko času ako ďalšia kapitola Kroniky, mi spackať toto trvalo neuveriteľné štyri a pol hodiny. Hm. Tak to sa uvidí, kedy a za akých podmienok sa stretneme nabudúce vážení! :D Pretože ja som v štádiu, kedy počítam aj minúty cesty do školy :D No nič. Majte sa krásne a nech sa vám dovtedy darí!

překrásné fotky