Leden 2017

Ready, aim... FIRE! Práááásk! Ratatatata! Bang Bang! Kabooom!

24. ledna 2017 v 17:56 | C.V.O.K. |  Dark Side of the Cyberspace
Je to horšie ako na strelnici. Keď už sa vám konečne podarí zneškodniť jeden cieľ, objavia sa v novom okne zo zálohy ďalšie dva. Prípadne na vás vybafne rovno pohyblivá ikonka. Ale vy ste skúsený, vy už viete ako to chodí a ste pripravený! Zápästie ste si rozcvičili vopred, citlivosť novej hernej myšky, špeciálne zakúpenej pre tieto účely máte na maxime a viete, cítite to v kostiach, že dnes TO proste nemá šancu. Dnes celý barák nezobudí tá stupídna kozatka z upútavky na novú RPG bojovku, ktorá aj tak nikoho nezaujíma, pretože strieľačiek majú všetci na stránkach dosť aj bez toho. V hlave teda rýchlo prepočítate algoritmus jej pohybu, zameriate svoju pozornosť na pidi krížik v ľavo hore, zažmúrite oči - a s matematikou na mojej úrovni strávite naháňaním reklamy po celom okne celé tie dlhé, nudné zimné večeri.
Veď už to každý z vás pozná. A aj tak ste z toho všetkého zúfalí, pretože v záhlaví a po okrajoch stránky na vás tak či tak číhajú ďalší "nenápadní" sniperi.
Vážne si myslím, že moderný užívateľ internetu by mal dostať ku zmluve rovno aj zbroják - pretože takú prax v rýchlej reakcii a presnej muške mu neposkytnú v žiadnom výcvikovom centre.


Toľko k poetickému úvodu. A teraz k veci: Aj vás tak serú tie všadeprítomné reklamy? Človek si pustí z youtube random prehrávanie epic music a v tej pohodovej idylke, ako stvorenej k učeniu, skoro vyletí z kože, keď na neho vybafne Sto tabletov týždenne!

Ale nezúfajte! Cvok má pre vás riešenie!


A verte alebo nie, je kompatibilné aj s tak malými svätyňami ako naše bohom zabudnuté, prachom zapadnuté tvorivé blogy s návštevnosťou do dvadsať denne. Nie len pre:



(zdroj obrázku: blog.cz )


Zápisky Prológ 1.

18. ledna 2017 v 1:05 | C.V.O.K. |  Zápisky: Sociálny experiment
Tak. Týmto vám (zdesene) predstavujem sľúbené Zápisky: Sociálny experiment. Ako som spomínala, bude to mať jemný fantastický podmaz. Jeho najväčšou zložkou je však na najbližších 10 kapitol iba tento prológ. Tak sa nedeste, užite si to a čítajte pozorne - po tých nespočet úpravách by tam malo byť všetko jasné. Vysvetlené. Naznačené. Proste, je to tak, ako to je a dúfam, že sa v tom vyznáte. Ak nie, píšte do komentárov, čo zasa dáva zmysel iba v mojej chorej hlave :)
A myslite na mňa. V dobe zverejnenia tohto článku sa pravdepodbne poctivo (na poslednú chvíľu) šprtám na skúšku - ak to klapne, tak potom už iba tri ďalšie a CVOK je späť v hre! :) Enjoy!
((polnočný edit: chcete počuť dobrú správu? Z ďalšej kroniky už mám dve A4-ky. Takže ak sa vám to nebude páčť, tak neodchádzajte. Sľubujem že Acklessová - resp. to čo z nej ostalo, sa čoskoro vráti pred vaše zraky!))



Upútavka na budúci týždeň

15. ledna 2017 v 18:31 | C.V.O.K.
Well. Nemám rada, ked niekto píše viac vecí naraz- potom to vždy dlhšie trvá, kým sa čitateľ dočká pokračovania. Autor totiž musí svoj čas rozložiť medzi viac diel.
Avšak.
Mám tú smolu, že som niekomu niečo dlžná.
A to šťastie, že sme neoficiálne uzavreli výhodný obchod - Zápisky za Ochránce života.
Takže som otvorila tú post-pubertálnu kravinu, ktorá bola písaná formou veľmi dobre šifrovaného denníka mojej všednej reality, nevkusne zafarbenú rúškom fantasmagóre... A nahajpovaná ukážkou ešte nezverejnených častí Ochránce sa pustila do reeditáce. Dlho mi to nevydržalo. To sa proste opraviť nedá. Eh. Takže. Vzhľadom na to že čo sa Kroniky týka, ešte stále nemám ani slovo (ale už aspoň presne viem čo sa kde, kedy a ako stane! Už to dať iba na papier!) budem sem v tom hluchonemom období skúškového pridávať Zápisky: Sociálny experiment.
Dielko má fantastičnú podstatu (časostroj, cestovanie v čase) ale bude (takmer) celé zasadené do šialenej pubertálnej mysle a školského prostredia. Takže vopred varujem: Jedná sa o naivnú dievčenskú literatúru. Z dôvodov ochrany vašeho zdravia je neprípustné osobám starším ako 18 rokov, milovníkom kvalitného čítania a mužskej populácii. V prípade vedomého okašľania tohto varovania, prijímam kritiku štýlom: poštvem na vás Acklessovú vy parchanti! Jasné? :) Taaakže. Ochutnávka:



Sťahovanie.
Drvivé zvestovanie, na ktoré zvykne teaneger zareagovať kvílivým "Niééééé, nikdy!", krátkym hysterickým výlevom a ráznym zabuchnutím všetkých dverí, ktoré v návale zúrivosti, pri úteku do svojej izby stretne.
V prevažnej väčšine všetkých tých populárnych televíznych sitcomov potom nasleduje spoveď osudom prekliateho klbka nešťastia o tom, ako nemôže odísť. Nemôže tu predsa len tak nechať všetky tie krásne spomienky na dokonalo bezstarostný život! A priatelia? Už ich predsa nikdy neuvidí! Nehovoriac o milovanej spriaznenej duši. Ako len bez neho bude žiť? Nie, to jednoducho nejde! Všetko je zle, svet je sviňa a rodičia sú blázni...
Veď to každý z vás pozná. Všetky tie tragické dozvuky a dojemné naťahovačky, ktoré ja osobne veľmi nežeriem.
Popravde, ja tie kraviny, čo v televízii letia ako na bežiacom páse celkovo vôbec nemusím. Celá táto smiešna šaráda ma napadla v súvislosti s druhým koncom rozprávky - s koncom/začiatkom, keď menej populárny jedinec hrdo výjde v ústrety novej výzve, novému životu, novej škole a zážitkom.
Keď sa tým všetkým jeho život zmení k lepšiemu a on, doposiaľ spoločnosťou odvrhovaný looser nájde skutočných priateľov. Stretne pravú lásku, stane sa súčasťou tajného sprisahania na konci ktorého dobro zvíťazí nad zlom... A on, sťa nový, naveky oslavovaný hrdina, bude žiť šťastne až do smrti.
V prípade Twiligtu aj po nej.
Usmiala som sa na chrbty kníh spomínaného bestselleru a šupla kartónovú krabicu s množstvom podobných "vtákovin" na posledné voľné miesto.
Áno, viem, všetko sú to len krásne bájky, no aj tak som si vo svojom vnútri tajne zaželala happy ending a s hlasným tresnutím zabuchla dvere sťahováka.

Nový lay

15. ledna 2017 v 17:32 | C.V.O.K. |  vykecnik
Tak. Keď už tu na popud Erin vypuklo to "blogové obrodenie" a všetci začali húfne updatovať staré blogy, povedala som si, že sa nenechám zahanbiť. Že aj ja si spravým taký ten profesionálny, premakaný lay, ladiaci ku Kronike. Mala som pred sebou víziu modro fialového vesmírneho nekonečna s planétami a planétkami, s loďami, kyborgmi, zbraňami... No keď som na deviante hľadala do koláže vhodné UFO... Natrafila som na toto.


A neodolala som. Profesionálny dess šiel do koša a ja som stavila na hravú jednoduchosť, neskutočne presne vystihujúcu podstatu celého blogu. Takže tak. Popravde, je mi jedo či sa páči vám a či s tým súhlasíte - ja som z neho úplne hotová a milujem ho :D Takže vás sa teda už iba spýtam: je všetko v poriadku? Neblbne niekomu niečo? Je mi jasné že každý prehliadač to pojme trošku inak, ale snaža som sa aby to bolo na rovnako všade... Tak ako, dobre? Nikde nič nešpatí?

Náhľad:



No. Každopádne. Tento článok tu pribudol, aby som zaplnila novú rubriku výkecník, kde sa budú objavovať moje postrehy mimo tvorby. Dve muchy jednou ranou. Ujé!

CVOK bloguje

15. ledna 2017 v 16:11 | C.V.O.K. |  options

Dark side of the Cyberspace

Poradňa: "Polnočné kakauko s ajťákom"



Perličky zo školičky

výňatky z triednej kroniky žiakov gymnázia Dominika Tatrku





Železná rezerva 3

15. ledna 2017 v 16:03 | C.V.O.K.
na hršie časy

Železná rezerva 2

15. ledna 2017 v 16:03 | C.V.O.K.
Na horšie časi

Železná rezerva 1

15. ledna 2017 v 16:03 | C.V.O.K.
na horšie časy

Keď padlý anjel a démon lovia morské panny

12. ledna 2017 v 22:05 | C.V.O.K. |  Jednorázové texty
Pôvodne som tu mala dlhý preslov o tom, ako som sa dostala k písaniu a ako som začínala s blogovaním. Ako som práve na starom jednoducho-cvokhaus e spoznala najlepších ľudí na svete. Ako sme si spolu vymieňali listy, navštevovali sa cez prázdniny, prežili spolu pubertu... A ako sa to celé rozpadlo, pretože maturita. Pretože výška. Pretože life is what happened a naše vzdušné zámky zhoreli v atmosfére. Chcela som tu vzdať hold všetkým padlým, na ktorých nikdy nezabudnem. A článok, ako posledné memento na našu úžasnú spoluprácu, zverejniť v nedeľu. Ale potom... Si Karma napľula do ruk, rozkročila sa a zavelila do pozoru.
Proste Erin dnes zvolala per FB celú starú bandu. A tá, pomali ale iste, po štyroch rokoch, vstáva z mŕtvych. Ešte v tej extáze dobrej nálady, plná nádeje a viery v lepšie časy, že opraty tejto upadajúcej domény opäť prevezmú racionálne uvažujúce individuá, zverejňujem to posledné, na čo sme sa vtedy zmohli. Úrivok našej poslednej RPG-čky.

/ písané v spolupráci s Erin \


*Hrad grófa Luciana - padací most hlavnej brány*

LUCIAN
Slnko toho dňa pálilo a pražilo, výdatne vypekalo, vyváralo a grilovalo na vlastnej šťave všetko, čo sa pred jeho poludňajšou mocou neukrylo v bezpečí domovov. Na môj vkus až nadmieru horúci letný deň.
"Možno na to celé ideme zle." Zamrmlal som nespokojne, keď sa mi na nahodené udené bravčové chytil Kraken - už piaty za poslednú hodinu a pol.
"Sú to predsa istým spôsobom ženské, dá logiku že si budú strážiť líniu." Ulovenú chobotnicu o veľkosti a hmotnosti trpaslíka po oslavách nového roku som znechutene prehodil cez hradby. Podľa zvukov, ktoré by sa s trochou fantázie dali interpretovať ako mľaskavé pamlsky, osobná stráž značne ocenila ďalšiu dodávku potencionálneho narušiteľa.
Až neprirodzený poludňajší pokoj, čo vládol vo štvrti a bral zo sebou do ríše snov aj môjho spolupáchateľa, iba neúprosne znásoboval môj vnútorný nepokoj. A burcoval isté potreby. Chcel som svoju rybičku.
Žeby som si pre ňu naozaj len tak skočil? Nie. Posledne to pre moju povesť nedopalo práve najlepšie. Tento krát to chcelo nenápadný, no geniálny plán. Ktorý - zdá sa, nezaberal. Ba dokonca by sa dalo povedať že kapitálne zlyhával.
Znudene som vytiahol malého aligátora. Excelentné.
Sklamane som odložil rybársky prút, rezignovane sa zvalil na padací most a zahľadel sa na bledomodrú oblohu. "Na čo iné ešte zaberajú namyslené morské panny?"
Seth, ktorý si pre dnešok zobral podobu nevinného blonďavého sedliačika, sa prebudil z polospánku a vrhol na mňa spopod obrovského slameného sombrera veľavýznamný diabolský pohľad.
"Tak, keď sú to panny..."
Uchechtol som sa. "Perverzák..."
Z jeho výrazu som však vyčítal, že presne to isté si o mne už od začiatku myslí práve on.
Ale zas čisto teoreticky... Prudko som sa posadil - v očiach záblesk pochopenia, nad hlavou ohnivá svetožiara poznania: "Čo keby sme použili Zarrena?"
Setha toto prehlásenie dokonalo prebralo z malátneho stavu. Posunul sa na prútenej stoličke tak, aby na moje nadšenie videl lepšie. "Chceš použiť Nefila ako návnadu?"
Prikývol som. "Svojim spevom predsa lákajú úbohé mužské pohlavie do ich náručia skazy. Zarren je pre nich výzorovo pomerne obstojná návnada - to ti dosvedčia všetky chyžné." Skazonosne som sa uchechtol. "A navyše má jeho telo schopnosť rýchlej regenerácie - v podstate mu tým vôbec neublížime."
Seth pokrčil ramenami a schuti sa zasmial. "Je to tvoja schránka, rob si s ňou čo chceš..."
Zarren, potrebujem lodný hák. Možno kotvu ak nájdeš... Dones mi to čo najskôr k hlavnej bráne.
Vyslal som v myšlienkach k zotročenému Nefilovi jasnú správu.
Neprešlo ani dvadsať minút, keď sa pred nami objavil na drevenom voze ťahaným dvanástkou čiernych Neresijských žrebcov. Ako vždy, splnil svoju úlohu priam nad očakávania dobre.
"Lodný hák aj s reťazou pane." Uklonil sa. "Kotvu požičal zo svojho člnu mäsiar. Tvrdil že vrátiť ju netreba, pre vás vždy a všetko môj pane."
Strhol som plachtu a spokojne si obzrel dodávku. So Sethom sme sa v tom momente zhodli na kotve- s tými ostrými hrdzavými cípmi vyzerala naozaj dobre.
"To rád počujem."Priateľsky som ho chytil okolo pliec a zaviedol na okraj padacieho mostu. "Môžem ťa teda poprosiť ešte o niečo?"
Čiernovlasý vazal s bledou pleťou, zelenými očami a výraznými aristokratickými črtami sa zatváril poctene. "Samozrejme."
"Ako si si všimol, toto zo Sethom dnes rybárčime. No rybičky sa nechytajú... Môžem ťa poprosiť o menšiu obeť?"
Zarren sa nechápavo pozrel na priepasť medzi hradbami hradu a mestskou štvrťou Nočných - mala dobrých desať metrov na šírku a žiaden z existujúcich ani neexistujúcich bohov tohto mesta by si netrúfal odhadnúť, koľko merala v skutočnosti do hĺbky. No podľa odtieňa tmavomodrej - miestami až čiernej - to muselo byť naozaj veľmi veľa. Zamračil sa, venoval ešte mi jeden oddaný no váhavý pohľad a potom sa opäť zadíval do svojho bezchybného odrazu na vode. Upravil si golier košele, zmietol neexistujúce smietky z rukávov... A váhavo sa spýtal. "Smiem vedieť, čo PRESNE si pod tým pojmom predstavujete?"
Seth mi nenápadne zo zadu vtlačil do ruky chladné železo .
"Aby si vyzeral nevinne, bezmocne a chutne."
Cíp lodnej kotvy mu prerazil z chrbta von pod tretím ľavým rebrom. Zarren sa zmohol iba na prekvapené: Au a potom ho opustilo vedomie.
Nie práve najšetrnejšie som mu strhol košeľu. Jeho vypracovaná hruď tie hlúpe potvory, pre ktoré je slovo panna vtipne mieneným protikladom životného štýlu, určite zaujme.
Rukou ktorou som ho stále držal okolo pliec som trhol v pred a v druhej držiac reťaz, pokojne sa pozeral ako Nefilovo telo pohltila hradná priekopa.
"Toto by už zabrať mohlo..."


Pohľady

6. ledna 2017 v 15:56 | C.V.O.K. |  Profilovky
Cvočka dostala na Vianoce novú mašinku! Neuveríte tomu - ja sama to stále predýchavam... Ale som hrdým vlastníkom Nikonu D-7200. HELL YEAAAAAH!!!! To budu iné fotky z koncertov s takouto kapacitou! No. Hej.Žiarim síce ako oblúkový reaktor v hrudi Iron Mana, ale smutnou pravdou zostáva, že vzhľadom na moju školskú vyťaženosť, som ešte nemala šancu ho poriadne prevetrať. Už je to skoro mesiac, a až na jeden prázdninový záťah s mojim bratríčkom sa na neho iba zbožne pozerám - lebo viem, že keby že ho chytím a idem... Tak sa do konca skúškového na byte neobjavím :D

No ale teda k pointe. Prednastavila som tu krátky článok s mixovaným výcucom mojej tvorby. Tých fotiek mám viac ako 100G (a to už sú po pretriedení!) takže som sa rozhodla, že ich budem nejako logicky kúskovať. Pre dnešok som zvolila tému Pohľady - extra portrétové zábery vyslovene na face. Žiadne pózy. Petože, ako ste si určite všimli, v úvode sekcie fotoalbum spomínam, že k portrétom som sa dostala asi tak že: "Ty máš zrkadlovku? Pecka! Spravíš mi profilovku?" No a tento článok bude venovaný práve týmto zážitkom. Moje slovné postrehy venované prierezu "klasiky" - bez extra aranžovania, maskovania a mnohokrát za pomoci Náhody a Momentky. :)




Perličky zo školičky 2

6. ledna 2017 v 11:41 | C.V.O.K. |  keci v kleci
Žijem. Zatiaľ. Tento týždeň sme mali zápočtový - písala som dokopy 6 písomiek a prezentovala dve seminárne práce. Spala som priemerne tri hodny denne. A priznávam, že na blog som nepáchla -ani môj, ani váš. Hlboko sa ospravedlňujem, ale ono to vážne teraz nejde. Holt, aj keby som sa veľmi rada dozvedela, ako si vedú vaše literárne postavy, momentálne sú iné priority, ktoré mi nedajú spať. Nehnevajte sa na moju neaktivitu - až sa to cezomňa všetko premelie, prečítam všetko, čo som zameškala. Zatiaľ somnou majte trošku strpenia a... A zlepšite si deň, ďalším výpisom triednych hlášok našich inteligentov zo strednej :)

Poznámka pod čiarou: Boli sme študenti prestížneho nemeckého gymnázia. Preto tá všadeprítomná nemčina.


(Bio)
Žk.: Čím to mám napísať?
Uč.: Niečim farebným a svietiacim.
Žk.: Žiarovkou?