Prvá kapitola: Nezabudni (4)

27. prosince 2016 v 18:02 | C.V.O.K. |  Kronika Spravodlivosti
Opozdene ale predsa: Šťastné a Veselé!
Viem že som mierne neaktívna - to to skúškové... Ale snáď bude teraz medzi sviatkami trošku pokoja, že dobehnem zanedbané. Každopádne, nech sa vám páči! Posledná časť prvej kapitoly, ktorá bola pôvodne mienená ako prológ, ale roztiahla sa tak, že by to mohla byť samostatná novela :) Užite si štedrú nádielku piatich A4-iek a napíšte mi vaše názory! Chcete, aby som pokračovala pridávaním druhej kapitoly, alebo vás to nijako extra neoslovilo a mám zo šuflíkov vytiahnut iné projekty?





"Rada by som sa o mojej ľudskej histórii dozvedela viac. Môžem sa vrhnúť na samoštúdium, alebo je tu ešte niečo, čo by som mala radšej počuť od teba?"
"Popravde, po tvojom výklade je toho veľa čo som ti chcel povedať, " zamračil sa, "ale to najhoršie už máš za sebou."
"Výborne! Tak do nevidenia!" Nečakala kým si to rozmyslí, schmatla koženú bundu a poďhopreč. Medzi dverami iba letmo zachytila niečo o tom, že sa má snažiť, pretože posledná skúška pred vstupom do inštitútu, bude už o štrnásť dní... Ale nevenovala tomu pozornosť.
To už tu totiž dávno nebude. A pri troche šťastia, bude v tom čase minulosťou aj neohrozená jednotka Atäir.
Pretože ona je ona. Nereiree Lillieth Morriardy Ackless. Výkonná riaditeľka Centrálnej Vojensky Orientovanej Konfederácie.
A má, čo hľadala.



Keď sa ako hurikán vyrútila z dverí učebne, rozpažila ruky, zatvorila oči a v návale blaženého šťastia sa niekoľko krát zatočila okolo vlastnej osy.
Dokumenty ktoré má študovať prepošle na centrálu. Tam sa Hayden postará, aby sa pochybné prehlásenie dostalo čo najrýchlejšie, do čo najväčšieho obehu, no a keď potom Gray s kumpánmi zorganizuje prvé menšie nepokoje... bude už len otázkou času, kedy vlna oklamanej, pomstychtivej verejnosti vymaže všemocnú jednotku Atäir z histórie rovnako, ako v minulosti vyplienili tých, za ktorých sa samozvaní ochránci vesmíru vydávajú.
"Stáť!" Zaznelo kamennou chodbou v troch, nemenej ráznych ozvenách.
Nereiree usnula v pôsobivo krkolomnej kreácii vyjadrujúcej nadšenú agóniu víťazstva a iba pomaly, opatrne, aby si to nikto nemohol vysvetliť ako akt vzbury, otvorila oči. Dravá, pomstychtivá žiara v jej zreničkách sa zmenila na ešte horľavejšie iskričky neskrývaného výsmechu, keď sa stretla s lačným pohľadom odistených hlavní pulzerových pištolí. "Ku sestričke sa máš správať slušne. To ťa v skúmavke nenaučili?"
Jej osobný strážca, poručík Joel Courtney, bol nanešťastie typ chladného profesionála s amputovaným zmyslom pre humor, takže pri jej narážke nepohol ani brvou.
Rezignujúco vzdychla. "Tak fajn. Pre dnešok sa vzdávam. Dobrovoľne." Pomaly, opatrne, aby zbytočne neškádlila jeho reflexy vybičované do krajnosti, sa narovnala. "Ale neber si to osobne. Ide o to že ma čaká posledná skúška, takže by sme to mohli skúsiť doklepať do zdarného konca, hm?"
Holohlavá hora svalov navlečená v plnej poľnej v nemej odpovedi založila jednu zo zbraní za opasok. Na oplátku však z brašne na bedrách vytiahla putá.
"Tiež si myslím," čiernovláska súhlasne prikývla. Bez reptania si nechala navliecť želiezka.
Suchár Joel ju potom podľa zaužívaného protokolu dôkladne prehľadal a ako už milión krát predtým, oboznámil s následkami akéhokoľvek pokusu o útek. Keď potvrdila že všetkému rozumie, skrz komunikátor v prilbe uvedomil o záškodníčkinom presune zvyšok strážneho oddielu.
Týždeň. Už iba týždeň! Opakovala si v duchu, keď minuli prvých dvoch príslušníkov jej stočlennej osobnej gardy, navlečených v zásahových skafandroch.
Z východného krídla ktoré slúžilo ako súkromné výučbové stredisko, sa spleťou chodieb presunuli cez severné centrum fyzického výcviku až do druhého poschodia západnej časti.
To, čo pred Apolónom nehanebne nazvala internát, bol v skutočnosti komplex izieb s vlastnou kuchyňou, jedálňou, herňou a kúpeľňou s gigantickou vírivkou. Odhliadnúc od faktu, že celé poschodie pod ňou a nad ňou, spolu s dvoma "predsunutými" strážnicami na konci a začiatku jej obývacieho traktu okupovala ochranka, nemohla hostiteľom vrámci ubytovania naozaj nič vyčítať.
"Zdravíčko Nereiree!" Zazubil sa blondiačik, opretý o rám dverí v JEJ predsieni.
Dobre. Možno by sa nejaká tá drobná chybička predsa len našla.
"White! Čo tu chceš?" Zatiahla prekvapene.
Apolónov obľúbenec na ňu žmurkol ako hrdina z nejakého pošahaného romantického slaďáku a teatrálne spoza chrbta vytasil kyticu: "No čo asi! Prišiel som ťa zachrániť pred bezcharakternými hulvátmi tvojej gardy!"
Meter vysoká dvojica mäsožravých exemplárov rodu Sarracenia flava, ktorá po sebe doposiaľ akčne sápala ozubenými papuľkami, na jeho veľavýznamné odkašľanie nechala súkromných nezrovnalostí a vyrovnala sa do pozoru. V plnej kráse rozvinula listy ostrejšie, sťa Joelova dýka. Tváriac sa pri tom tak nevinne, ako to je len u geneticky upravenej rastline možné, začala meniť farbu kalíštekov s dynamikou diskoguľe a lákať ničnetušiacu obeť na vábivú vôňu čerstvo upečeného jablkového štrúdľu.
Za iných okolností by Acklessovú jeho návšteva potešila. Kytica, svojou prepracovanosťou a originalitou, priam ohúrila. Ale dnes, teraz... Sa iba zmetene obrátila na svojho sprievodcu: "A to sa akože môže?"
Joel, ktorého náplň práce spočívala HLAVNE vo veľmi prísnom zachovávaní jej odstupu od širokej verejnosti pokrčil ramenami: "Pán White je pre dnešok privilegovaná osoba."
Ale no tááák! V duchu zastonala, keď jej bez jediného náznaku pohoršenia rozopol putá. Mala predsa v pláne kopu tých škaredých vecí okolo Atäirského masakru! Nemala náladu ani čas na zdvorilostné návštevy miestneho Cassanovu!
Došľaka aj s poondiatym idiotom! Počastovala ho jedným extra škaredým pohľadom.
Detinsky jej vyplazil jazyk. A hoci by mu v mihu okamihu najradšej z fleku liskla jednu po tej vyškerenej gebuly, ruku jej zastavil pohľad na jeho piercing. Bol čierny. To znamenalo, že Nickolas neprišiel vrámci voľnočasovej aktivity, ale že pre ňu mal nejaké správy.
"Ty nie si rada že ma vidíš?" Vytrhol ju zo zamyslenia, keď ostali sami. Ani si nevšimla, kedy stihol podpísať všetky tie formality o oficiálnom preberaní zodpovednosti - v jednu chvíľu na ňu ešte mierilo päť laserov od prítomných strážnikov, okamih na to už Joel v závese s ostatnými nezvyklo veselým krokom vchádzal do svojej spéšl strážnej miestnôstky.
Vzdychla si. Nie. Tu naozaj niečo nesedí.
Neodpovedala. Po jeho poslednom výstupe sa od nej čakalo, že bude hrať žiarlivú slečnu nedostupnú nie?
Prešla okolo neho bez zvyčajnej dávky ironického entuziazmu. Tašku zhodila len tak ledabolo vedľa dverí, koženú bundu prehodila cez najbližšiu stoličku, energicky si z nôh skopla topánky...
Nickolas položil kyticu na konferenčný stolík a jemne si ju za rameno natočil čelom k sebe. "No tak kočka, čo sa stalo?"
Opätovala mu jeden extra dlhý, absolútne nezaujatý, prázdny pohľad. Čakala, čo za kravinu z neho vypadne.
"Nereiree, ja viem že to minule..."
Pretočila očami a zapískala útržok melódie starej piesne väznených odsúdencov. Nápev, ktorý slúžil ako znamenie, prebudil umelú inteligenciu z režimu spánku. Ako na povel, nadšene hlásajúc po všetkých dostupných frekvenciách necenzúrovanú verziu požiadavky: Uhni nabok ty parchant! rozrazila lietačkové dvere a skôr, než návštevník pochopil čo sa deje, kým jeho komunikátor stihol hanlivú správu zachytiť, preložiť, prefiltrovať, preposlať implantátu v mozgu... než ten zasa vzburcoval základné reflexy sebeobrany a napol svaly, Airix už s gráciou profesionálneho kormidelníka rýchlostnej súťaže vyberala ostrú zákrutu okolo stropného svietidla.
Takže si náš Cassanova svoju chybu neuvedomil. A rozvášnený lietajúci plaz, nárokujúc si na plece majiteľky ktoré neprávom zadržiaval, mu v plnej pare vrazil do lakťa.
Len vďaka povestnému Atäirskému výcviku stihol White zadržať prúd tak sprostých nadávok, že by demonštrovanej slovnej zásobe AI mohol uspokojivo konkurovať. "Vieš," zakňučal porazene, "niekedy rozmýšľam či máš menzes častejšie ako ostatné ženy, alebo si taká nevrlá proste od prírody!" Ignorovaný, v jemnom predklone, masírujúc si predlaktie v ktorom mu bodavo brnelo, spravil krok dozadu.
S maximálnym nepochopením sledoval, ako sa prorotyp krvilačného dračieho mláďaťa ladne usadil na Nereiriom ramene a začal sa papuľkou nežne otierať o jej líce. Ako strápená sivá oceľ v jej očiach nadobudla zdravú farbu letnej oblohy a opar vražednej aury sa zmenil v mäkkú žiaru puta silnej náklonnosti.
Krútil hlavou a nerozumel tomu spokojnému úsmevu, ktorý sa jej rozlial po tvári, keď rohovinové výbežky na tlapkách AI prepichli kožu v okolí kľúčnej kosti. Vedel, že je to pre nich akt rutiny, keď chceli spojiť elektrické obvody a zdieľať myšlienky, ale aj tak to predsa muselo bolieť, nie?
Zamračil sa na kvapku krvi, ktorá čiernovláske ako prvá vytvorila na hrudi krivoľakú cestičku a stiekla výstrihu. Vedenie je pakáž starých bláznov, ak si myslí, že tie dve niečo rozdelí...
Nechajúc ženské ženskými, schmatol kyticu a odišiel do kuchyne.

´Mala si tu raziu - zhabali ti zbierku plesní aj s ich halucinogénnymi sérami." Airix sa s privítaním nebabrala - ako kolovrátok na ňu okamžite vychŕlila prúd najpálčivejších informácií od okamihu, kedy sa jej stratila z radaru. ´Tiež deaktivovali toho kuchynského robota na šľahanie čo si prerobila na sekáčik na mäso. A v celom byte upgradeovali rušičky. Vážne nechápem že ich baví zakaždým tu strkať nové štenice a kamery, veď už aj v Rade musia vedieť, že kým pôjdeš spať, nebude z nich funkčná ani jedna! No nič, každopádne ťa musím s ľútosťou informovať, že aby toho nebolo málo, dnes menili prístupové kódy na Sieť. Pretože bolo moje vysielane rušené, nemám záznam z porady Vedenia - Apolón tam mal mať prehovor k tvojej osobe, takže navrhujem, aby sme sa na to čo najskôr pozreli. Oh a obdržala som správu, že sa tu zastaví tvoj mladý! Ale ako pozerám, už ste sa zvítali. Môže za tvoju náladu on, alebo to nejako súvisí s tým, že si doma tak skoro?´
Čiernovláska umelú inteligenciu poškrabkala po brade. ´Hlavne pokojne. Menšie projekty nás už trápiť nemusia, pretože dnes mi na hodinu zaskočil Vedúci s teóriou, ktorej osveta by našej veci neskutočne pomohla.´ Vrámci zdieľaného myslenia vyslala k Airix útržky z nedávneho rozhovoru o pôvode Atäirského inštitútu a pribalila obsah študijného materiálu. ´Máme teda dva týždne do mojej poslednej skúšky a nepotrebujeme nič iné, iba sa dostať na rádio Cvokhaus. Keď sa spojíme s našimi, bude otázkou dní - ak nie hodín, kedy budeme voľné! Čo ma privádza k záhadnej prítomnosti Whitea -neviem síce, čo odomňa chce, ale už chápem, prečo sa správa tak dementne. Budeme potrebovať jeho pomoc s vypnutím rušičiek.´
´Ou jeee! To znie sľubne.´ Airix zavrnela nedočkavosťou pričom rozpustilo švihla chvostom zo strany na stranu. ´Mám nám teda pripraviť kódované vysielanie?´
Nereiree prikývla. ´Milo a nenápadne.´
Tak ako Atäirovia, aj Acklessová má jedno tajomstvo, o ktorom nikto netuší. Príčinu jej slávy, dôvod jej vychytralosti. Šedú eminenciu, stojacu za jej kvetnatým titulom s bujnou históriou.
Airix.
Zatiaľ čo pre všetkých ostatných je to iba zložitý binárny kód o nespočte nuliek a jednotiek, ktorý sa vôjde do tela desať kilového lietajúceho plaza, nik ani len netuší, že Nereree s celou Centrálne Vojensky Orientovanou Konfederáciou je nedolapiteľnou iba vďaka tomu, že umelá inteligencia, ktorej pamäťová banka spolu so srdcom výpočtového strediska tvorí celé podzemie plynného obra v sústave tak ďalekej, malej a bezvýznamnej, že ani nemá vlastné pomenovanie, má v skutočnosti výpočtový komplex s kilometrovým bludiskom výkonných počítačov a hektolitrami bazénov naplnenými najnovšou verziou BT-Gélu. Že väčšina jej mozgovej kapacity sa sústreďuje do družíc, roztrúsených po celom Systéme, ktoré vytvárajú nelegálnu, súkromnú Sieť s krycím názvom Cvokhaus.
´Aye aye captain!´ Dračica sa odpojila od kapilár cyrkulujúceho Gélu v Nereirinom tele, čím ukončila ich súkromné spojenie. Pospevujúc si na verejnej frekvencii hymnu CVOK-Hausu potom veselo odcupitala do spálne, usalašila sa do pelechu vedľa postele a so spusteným programom na vyhľadávanie rušičiek, kukučkovala na kameru pri dverách nadovšetko kajúcne.
Čiernovláska si pometlila pästičky. A ja sa zatiaľ pokúsim spacifikovať Whitea.
Mala v pláne rozraziť lietačkové dvere topánkou vystuženou oceľou a už z diaľky ho rázne poslať do krajín, z ktorých prišiel. On sa jej mal vrhnúť do náruče a prosiť o odpustenie, na čo by ho pred romantickou chvíľkou upozornila na špionážnu techniku...
Keď sa jej však do uší dostali jemné tóny klasiky, rinúce sa z reprákov v kuchyni, zneistela uprostred výkopu. Nenápadne ako krompáč v kapse pootvorila jedno krídlo dverí a nakukla do vnútra:
Sedel za pultom na barovej stoličke. V jednej ruke šálok s kávou, v druhej čítačka s knihou. Kytica, postavená na kuchynskom stole, vrhala po celej miestnosti streštené farebné odlesky a jej vôňa čerstvo upečeného jablkového štrúdľu sa miešala s výparmi hustého kakaa, veľmi rafinovane postaveného na zemi, medzi Whiteom a dverami.
Acklessová prehĺtla slinu, ktorá hrozila, že jej potečie až na bradu.
Ten idiot...
Pomaly, opatrne, aby nijako nepoškodila hrnček s tekutinou, otvorila dvere. Blažene si priňuchla k horúcej droge, a so spokojným zavrnením skonštatovala, že blondiačik jojsakra vie, čo na ňu platí a čo nie. "To od teba bolo neskutočne podlé." Hravo ho žďuchla plecom do ramena.
"A čo si čakala, keď mám za učiteľku práve princeznú miestneho podsvetia?"
"Trošku viac úcty k môjmu majestátu, napríklad?"
"Ale veď práve o to sa snažím!" Urazene vykukol ponad rám čítačky a rádoby dotknuto zvraštil čelo. "Aj pogratulovať ku vstupu do rodiny som ti prišiel," rozhodil rukami aby obsiahol celý slávnostný ráz vyzdobenej kuchyne - keď na to nijako nereagovala, s beznádejným povzdychom sa k nej celým telom: " Ale ty si ma odignorovala!"
Z pripravenej striebornej tácky na pulte vzal mokrú utierku. Natiahol k nej ruky a rafinovaným pohybom s presne vypočítaným tlakom jej z krku zotrel stopy krvi. "Dokonca si na mňa poštvala tú malú beštiu! A to som dnes ako kretén obehal polovicu rady, aby som dostal oficiálne povolene k návšteve."
Zajatá v objatí jeho kolien, spútaná vyzývavým pohľadom tých hriešne veľkých, orieškových dúhoviek, ani nežmurkla, keď jej s eleganciou zdravotníka potieral ranu antibakteriálnym gélom. Slastne privrela oči, keď jej krk prelepil hojivou náplasťou a jemne, s citom, niekoľko krát pobozkal okolie...
Avšak keď ju chytil za boky a chcel si ju k sebe pritiahnuť bližšie, vymanila sa mu zo zovretia. Vyhupla sa na vrch linky. "Len tak medzi nami, v rade s tebou pekne vybabrali. Arix tvrdí, že dnes po apartmáne nainštalovali zbrusu nové rušičky a kamery."
Dvihol obočie v tom spýtavom kontexte, či si z neho robí prdel alebo to myslí vážne. Prstom ukázala na lampu. Pretože sa profesionálne odpočúvacie zariadenie na Nickolasovom bežnom skene neukázalo, musela sa postaviť na barový pult a ukázať mu Airixin objav ručne.
"Zmrdi!" Zanadával si z chuti.
"Ale keď to tvrdím, ja tak ma nik nepočúva..." Nereiree sa opäť posadila a veselo pri tom hompáľala vo vzduchu nohami. "Takže čo, zahráme si apoň Loďky?"
"Neblázni!" White mladší vytiahol z vrecka komunikátor. Nespúšťajúc z nej pohľad, vybavil pár priateľských konverzácií.
V ich dôsledku, skôr, než sa stihlo Acklessovej zranenie kompletne zahojiť a Nickolasovo kafe zasa úplne vychladnúť, prevrátila jej osobná garda apartmán na ruby a odstránila všetky neželené technické pomôcky.
Po menšej nezhode, v ktorej čiernovláska apelovala na fakt, že tie hračičky v kvetináči na chodbe, za vodovodným kohútikom v sprche a v madraci sú príliš drahé na to, aby ich musela zničiť vlastnoručne, Joel nakoniec odinštaloval aj tie. S Nickolasom pre spokojnosť vedenia "pozabudli" iba na jednu infračervenú kameru v obývačke.
"Tak. A teraz kápni božskú. O čo ide?" Zašepkala, keď ju pritlačil na dvere spálne.
"Nemohla by sa najskôr tá tvoja beštia postarať o zariadene vo výstavnej vitrínke?" Poprosil tak nevinne, ako to len s jej rukami v jeho nohaviciach bolo možné.
Ako na zavolanie k nim doľahol z vedľajšej miestnosti zvuk triešteného skla, sprevádzaný na verejnom kruhu Airixiným hraným, hravým besnením.
Keď im konečne bolo dopraite súkromie, venoval čiernovláske posledný lenivý bozk a smutne, s veľkou dávkou sebazaprenia sa odtiahol. Prehrabol si vlasy, zapol gombíky na košeli... Keď už to vyzeralo, že chce niečo povedať v poslednej chvíli zahryzol do jazyka a bezradne pokrútil hlavou.
Čiernovláska si netrpezlivo zložila ruky na hrudi. "No? Tak bude to?"
Vzdychol. Sadol si na posteľ, vytiahol z nohavíc malú injekčnú striekačku naplnenú nejakým žltým sajrajtom a hodil ju smerom k nej. "Opäť a znova, vitaj do rodiny kočka."
Nereiree už podľa vzhľadu séra vedela, o čo ide. Stisla ruku so silným narkotikom v päsť a zdesene vygúlila oči. "Čo to má znamenať?"
"Predsa si si nemyslela, že ti prezradia naše najstráženejšie tajomstvo a nechajú ťa na pokoji!" Teatrálne prevrátil očami. "Všetci vedia, že by si si veľmi rýchlo našla spôsob ako nás vďaka ľudskej stránke dostať na kolená. Takže vzhľadom na tvoje výborne vstupné výsledky... Sú tvoje dni profesionálnej delikventky definitívne spočítané." Nedokázal sa jej pozrieť do očí. Jednoducho nemohol dvihnúť zrak zo zeme a vyjadriť jej úprimnú sústrasť o niečo osobnejšie. "Vonku pred barákom je nastúpený celý strážny oddiel. S Apolónom v čele čakajú, že ťa uspím a dodám na operačnú sálu."
Chcela kryčať. Jačať. Hrýzť a kopať. Vystrieľať tým parchantom z hlavy mozgy skôr, ako jej vyoperujú a vymažú ten jej. Chcela im ukázať plnú moc jej reflexov, jej spojenia s umelou inteligenciou! Ale nemohla. Nie je predsa všemohúca. Proti takej presile by nemala šancu.
Jej čas vypršal, misia zlyhala. Už nie je cesty späť. Hystericky sa zasmiala, keď si uvedomila, ako jej vzdušné zámky horia v atmosfére. Nickolas mal pravdu - bola naivná, keď si myslela, že to bude také jednoduché.
Skĺzla popri dverách na podlahu. Zhrnula si vlasy na stranu, čím Atäirovi porazene odhalila šiju. "Tak na čo čakáš?"
Nickolas sa postavil z postele. S utrápeným výrazom a s rukami vo vreckách nohavíc zamumlal: "Na zálohu."
Pohŕdavo odfŕkla. "Akú zálohu?"
Zaťal čeľusť aby nepovedal niečo veľmi škaredé.
Čupol si k nej. Vzal jej z rúk injekčnú striekačku. Pohladil po líci, jemne nadvihol bradu a odhodlaný stáť si za svojim sľubom, čelil jej nenávistnému ľadovému pohľadu. "Tvoju pamäť. Poznám ťa lepšie ako si myslíš Acklessová a viem že si si určite niekde vytvorila zálohu. Len tak, pre istotu."
Čiernovláska sa pokúsila o krivý úsmev. "Neviem o čom hovoríš."
"Prosím ťa, nehraj sa na hlúpu. To si naozaj myslíš, že sa ti bez pomoci zvonku podarilo hacknúť miestnu Sieť aby si mohla posielať správy na Cvokhaus bez toho, aby sa ti na to prišlo? Vieš koľko nočných som kvôli tebe ťahal v Centre, koľko misií obetoval, aby som na tvoju bezpečnosť potajme dohliadol?"
Nereirina rozhorčením rozčertená tvár zbledla.
"Možno totiž som Atäir, tvoj najväčší nepriateľ, a ty princezná miestneho podsvetia, môj jasný cieľ. Ale česť je česť a v systéme Fathur si mi zachránila krk. Som tvojim dlžníkom. Takže láskavo nehraj formu, daj mi heslo na tú databanku s číslom +728 a ja ti prisahám, že nech s tebou dnes spravia čokoľvek, o pár týždňov ti doručím malý balíček."
Z druhej strany dverí sa začínali ozývať nárazy, keď Airix pochopila, kam táto konverzácia smeruje. Atäirovia boli výborný herci, chápala, že mu Nereiree neverí. Ale jej skeny Nickolasových telesných funkcí už dávno potvrdili, že chlapec je z dievčiny hormonálne pobláznený do takej miery, že by bol tej malej zrady skutočne schopný. Nech sa teraz na jeho prehlásenie pozerala z akéhokoľvek uhla pohľadu, akoukoľvek kamerou, s akým koľvek program na dešifrovanie lži, všetko čo hovoril myslel vážne. V jej obvodoch iskrila nádej...
Ale Nereiree, pre ktorú česť znamenala iba to krásne bolestivé miesto, na ktoré sa korisť najlepšie chytá, to nevedela.
Airix si sadla na zadok a zavyla ako vlk, keď si hrdá čiernovláska, v domnení, že radšej umrie ako by mu na ten lacný trik naletela, sama vpravila do hrdla koňskú dávku uspávacieho séra.
Sedela tam ešte dlho po tom, keď sa otvorili dvere do predsene.
Keď jej bezvládne telo uložili na transportné lôžko.
Keď ju v čele s Apolónom eskortovali do rúk zdravotných špecialistov.
Keď Nickolas odmietol splniť posledný Plukovníkov príkaz a namiesto toho, aby rozobral Airix na drobné kúsky, rozbil všetko sklenené v apartmáne. Fľaštičku po fľaštičke. Hrnček po taniery, obraz po kvetináč, zrkadlo po výplni lietačkových dverí.
Keď nakoniec zkonštatoval, že v celom apartmáne nie je nič, čo by mohlo odraziť jeho zrádnu tvár, sadol na gauč do predsiene a v tichom zúfalstve sledoval veľké hodiny na stene.
Airix sa mu vyšplhala do náruče.´Daj mi na ňu pozor dobre? Predpokladám, že v novom tele už nebude miesto pre umelú inteligenciu, ktorá by jej chránila pozadie vždy, keď živelnosť jej charakteru preberie nad rozvážnym konaním všetko velenie.´
Blondičik ju ako nespočetkrát predtým hravo škádlil na nose. Lenže ona cítila, že jeho pohybu sú čisto automatické. Myšlienkami bol niekde úplne inde.
"Prepáč ale nie." Spravil nakoniec svoje rozhodnutie. "S tým čo príde po nej, nemienim mať nikdy nič spoločné."
´To hovoríš teraz, ale nechaj jej šancu na nový začiatok! Možno, že keď zabudne na to všetko zlé, bude môcť prejaviť svoj skutočný potenciál.´
"Určite! Už ju vidím ako poslušnú, skromnú členku miličnej jednotky! Pche..."
´Nickolas Aaron Erezius White.´ Umelá inteligencia mu položila tlapky na ramená a uprela do jeho očí dva krvavé rubíny´ Vymenia jej telo. Zmenia spomienky. Vsugerujú jej novú identitu... Ale nech sa budú snažiť ako chcú, s jej charakterom nič nezmôžu. Niekde hlboko vo vnútry to bude stále naša Nereiree. A ak si myslel tú prísahu vážne - čo to by bolo od teba hlboké sklamanie, kebyže nie... Tak až ten humbung okolo utíchne, navštív moju zálohu na Laarse, v Tirelejskej hviezdokope. Acklessová si tam poslala cez Cvokhaus do úložne pár kľúčových spomienok, ale nebolo toho veľa. Čím viac nás bude, tým skôr niečo vymyslíme.´
Atäir sa vystrel, v prázdnych očiach slabý odlesk plamienka škrtnutej zápalky nádeje. "Ak je tu akákoľve šanca, že to streštené dievčisko zachránime, tak..."
Airix mu hrane chňapla po ruke. Ten pohyb bol však poslednou iskrou pre prehrievané vedenie, ktoré malo za následok samovznietenie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dee Dee | 27. prosince 2016 v 19:08 | Reagovat

Kokšo! Ja už viem prečo nemáš chlapa! Lebo toty tvoji imaginarny sú vysoko návykový!
TEAM NICKOLAS! <3 Giv mi mor, giv mi more bejbe aha aha! <3
Hej ale tak vážne. Jak to robíš? Už som si myslela že viem, jak to dopadne, a ty to takto zamotáš? Druhá kapitola! Hneď! A neser ma Morriardy lebo vieš, že mám v zásobe mocncé páky! :D

2 Fenris Fenris | Web | 27. prosince 2016 v 22:56 | Reagovat

Ahoj, tady Fenris z InsaneBookholics. Hrozně ráda, by jsem ti chtěla poděkovat, že čteš ten výmysl mé choré hlavy. :D Moc si toho cením a jsem i moc ráda, že mi to chválíš i kritizuješ. :D A popravdě, moc se mi líbí, že mi to dokážeš i zkritizovat a proto bych se tě chtěla zeptat, zda bys mi nechtěla dělat beta čtenáře. Mám už napsaných něco kolem 30. kapitol a popravdě jsem se teď trošku sekla a nikdo kromě tebe mi nečte. Nebo, možná to někdo čte, ale nic mi k tomu neříkají. :D
Proto, pokud budeš samozřejmě chtít, bych ráda poprosila o nějaký tvůj kontakt, klidně facebook nebo email, nebo cokoli na čem jsi dostupná a pomohla mi s tou mojí šíleností.

A! Ráda bych dodala, že máš krásný blog. :D Budu si ho muset brzy prošmejdit. :D

3 ┼Raven Sammael Renkse┼ ┼Raven Sammael Renkse┼ | Web | 28. prosince 2016 v 17:36 | Reagovat

moc krásné

4 Cherry Blossom Cherry Blossom | Web | 29. prosince 2016 v 20:36 | Reagovat

No tak to je super! Občas se v tom tedy ztrácím, jelikož (upřímně) slovenštinu moc nemusím a trvá mi to, než přelouskám nějaké věty, ale je to fakticky boží! :D
A za další. Neukonči to a nezačínej něco jinýho. Dopiš to :)) Je to fakt skvělý :)
A nakonec:
"Meter vysoká dvojica mäsožravých exemplárov rodu Sarracenia flava, ktorá po sebe doposiaľ akčne sápala ozubenými papuľkami, na jeho veľavýznamné odkašľanie nechala súkromných nezrovnalostí a vyrovnala sa do pozoru. V plnej kráse rozvinula listy ostrejšie, sťa Joelova dýka. Tváriac sa pri tom tak nevinne, ako to je len u geneticky upravenej rastline možné, začala meniť farbu kalíštekov s dynamikou diskoguľe a lákať ničnetušiacu obeť na vábivú vôňu čerstvo upečeného jablkového štrúdľu."
Chtěla bych mít tu kytku doma! Fakt, že jo :D :D

5 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 30. prosince 2016 v 10:55 | Reagovat

[1]: zradcaaa! no. každopádne. bež si zmerať teplotu. Si na blogu týždeň - ani to nie, a už chytáš také strešnené maniere, že tým Nickolas? Som nevedela, že s Filipom vám to  neklape...
Ps. Strč prst skrz krk! Mám skúškové. Pokračovanie skôr ako v polovičke januára nebude! Ešte ani nemám rozmyslené, čo bude ďalej (viem čo bude potom. ale nie presne potom) xD

[2]: Ahoj! Neurážaj sa dobre? Je to skvelá poviedka a nečítala by som ju, keby som si o nej myslela to, ako ju prezentuješ :D Fakticky zbožňujem ráznosť tej hlavnej hrdinky takže neďakuj, naopak, ja ďakujem tebe že mi vždy tak zlepšíš deň :) Ehm. Skritizovať To že robím? Ale nieee, kdežeee... :D či? doprdele. Ja som to ale nikdy nemyslela nijak zle, jasné? :D A betačtenáře? Blázniš? Ja sa do vašej českej gramatiky vyznám asi ako ryba do lietania... Neviem či by to malo nejaký zmysel. Môžem ti iba pomôcť maximálne s čiarkami, duplikáciami, úvodzovkami... :D Toť vsio :D A určite by som na to nemala čas teraz - pretože mi začalo skúškové a na mojom odbore to je hardcore. Ak teda chvíľku vydržíš - 30 kapitol by ti týmto tempom pridávania malo vydržať, kým sa odpútam od  vezenia, v ktorom hnijem, tak sa na to milerada z hľadiska : a čo ďalej, pozriem :) A určite to nečítam sama. Aj toplit ukazuje, že nás tam je viac. Oni sú všetci iba levnivý napísať, čo si o tom myslia. To poznám. Veľmi dobre. *smutne si vzdychne*
Ešte raz ďakujem za všetky komentáre! Prešmejdiť si ho teda stihla veľmi rýchlo a podrobne ! :D

[4]: Kuuurňa. To mi je ľúto že máš taký problém s jazykom. Prepáč. Ale s tým jediným ja nedokážem spraviť nič - iba ti vrelom, úprimne a od srdca poďakovať, že si sa aj napriek tomu prelúskala celou prvou kapitolou! Si jednoducho úžasná! :) dobre. vzhľadom na to, že si jediná, ktorá sa k mojej otázke vyjadrila, budiž po tvojom. po bezsenných nociach strávených nad matematikou, budem premýšľať ako mám skĺbiť ďalší dej do pokračovania :)
Musím povedať, že aj mne sa páči, čo som to za streštenosť vymyslela! Až mi bolo ľúto ju nechať iba tak, padnúť v zabudutie... Hm.
Ešte raz a znova ďakujem že to čítaš a ani si nevieš predstaviť ako si cenním tvoju spätnú väzbu! SI božská!

6 Wek Wek | Web | 30. prosince 2016 v 14:11 | Reagovat

Už jenom proto že mi slovenčtina jako psané není zase tak blízká si nedokážu příběh tolik užít, každopádně to máš hodně pěkně napsané. Tolik popisování...no prostě OMG :D člověk se do toho hned vžije...:3

7 Kristen Kristen | Web | 30. prosince 2016 v 14:17 | Reagovat

Napíšem koment od veci, lebo myslím, že som raz zasa našla osobu ktorá randomne zruší blog a potom ju náhodne zasa nájdem :D dievča si to stále ty, či po blogovom svete vystupuje iný človek s rovnakým pseudonymom? :D

8 LM LM | E-mail | Web | 30. prosince 2016 v 14:42 | Reagovat

Ďalšie výborné pokračovanie. Dej si zachováva originalitu a žeriem tvoj opis a charakter Nereiree.:)

Avšak, občas som sa v texte trocha stratila a potrebovala som pár riadkov na zorientovanie. Obzvlášť po tom ako sa vrátila do obytnej časti.Takže miestami možno troška chaos, ale môže to byť aj tým, že v blogu je ťažké členiť text, keďže to program v podstate nedovoľuje.

Jo a dopíš toto. Neskáč na iný príbeh. ;)

9 Fenris Fenris | Web | 30. prosince 2016 v 16:52 | Reagovat

[5]: Ale jo, stejně děkuju. :D
Prosím tě, já tu kritiku neberu nijak zle. Já jsem za to moc ráda!! :D :D To právě já vítám. :D
A co se týká betačtenáře, tak mi nejde o gramatiku nebo tak, ale spíš o příběh :D O tu dějovou linii a tak. :D Protože já jsem s tím teď vážně trošku v koncích. :D
Hele chápu, jestli nemáš čas, tak v pořádku. :D Taky teď neoplývám časem, jelikož je zkouškové období. Ale kdyby sis někdy našla chvilku budu moc ráda :)
Jo no, lidi čtou, ale nic k tomu neřeknou :D Ono to pak ani nemotivuju psát dál. :D

No, že bych to prošmejdila nějak extra to říct nedá. :D Ale ještě si chci projet tvoje povídky. :)

10 Ukyo Nemessis Uchiha Ukyo Nemessis Uchiha | Web | 31. prosince 2016 v 6:38 | Reagovat

[5]: A jak se máš?

11 Raja Luthriela Raja Luthriela | Web | 31. prosince 2016 v 15:32 | Reagovat

Což Nikolas vypadá jako zajímavá postava. Ale nevěřím mu. Co když on Nereiree nějak uškodí?

12 kelly145 kelly145 | Web | 1. ledna 2017 v 23:00 | Reagovat

I like it ! Koniec hlásenia! :D Mám rada tvoje opisy avšaaak jediné čo by som zmenila je že by som hodila viac riadkov medzi odstavce občas sa mi stalo že som sa stratila :D

Štastný nový rok!  

A teším sa na pokračovanie

13 Yolandi Yolandi | Web | 3. ledna 2017 v 9:50 | Reagovat

Je to skvelé :) máš talent príjemne sa to číta a úprimne ma to vážne zaujalo :) tento blog budem sledovať pravidelnejšie ;)

14 Kristen Kristen | Web | 7. ledna 2017 v 17:59 | Reagovat

No konečne som to dočítala. Začala som včera večer, ale potom mi vypadol net, takže... si to vieš predstaviť :D Páči sa mi Airix, dúfam, že to samozvznietenie neovplyvní jej existenciu v budúcnosti.. či? :D Celkovo sa mi príbeh páči, a teším sa na pokračovanie

15 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 9. ledna 2017 v 20:30 | Reagovat

14 komentárov? seriózne? Ľudia zlatí! kde ste sa tu všetci vzali? :D

[6]: nikdy nepochopím, ako môžu mať češi taký problém so slovenčinou - nie si totiž prvá a ani posledná u ktorej som sa stretla s takým názorom. a pri tom som sa stretla za celé tie roky života iba s jediným slovákom ktorý by povedal: čestina sa mi zle číta. nemám to rád. v zásade slováci s češtinou problém nemajú - ako je teda možné že vy so slovenčinou áno? :D by ma fakticky zaujímalo... ale ďakujem veľmi pekne už len a to, že aj napriek tomu že to "nemusíš" ako si povedala, to čítaš. ďakujem. veľmi :)

[7]: Kristen? Ty konzerva! Ty tu ešte stále strašíš? žiješ? dýchaš? bloguješ? Aaaa! Áno, som to ja, na svete existuje iba jedna jediná Centrálne Vojensky Orientovaná Konfederácia! Páááána boha! To už sú veky... Už som pomali zabudla, že som nejaký iný blog ešte mala... To je krása, vidieť opäť starú známu tvár! Vitaaaaaj moja! *medvedie objatie* Tak! Ja ešte doriešim zvyšnú korenšpondenciu a vrhnem sa popozerať, ako sa ti darí, dobre? Priprav sa na spamy :D

[8]: Ďakujem za pozitívnu spätnú väzbu. Od teba si to cenním asi najviac. Som rada že sa Nereiree páči, bohužiaľ... V ďalšom pokračovaní nastanú isté zmeny. Dúfam, že potom názor nezmeníš... ((skúsila som to rozkúskovať trošku viac, myslíš, že už to je priehľadnejšie? alebo tam je stále zmetok? ak áno, napíš prosim iba začiatky viet, ktoré spôsobujú narušeie systému))

[9]: Jo, tak s tou dejovou líniou ti vypomôžem mile rada :) Daj mi prosím čas do 10-eho - to nám končí skúškové, takže sa ti na to vrhnem ako mucha na udené hovädzie a niečo vymyslíme :)

[11]: Konečne niekto, kto odcenil postavu Nickoalsa! Ďakujem! No a čo sa jeho role v Nereirinom živote týka, tak to sa ešte budú doať veci ;)

[12]: Thank you very much! Keď to povie niekto ako ty, červenám sa :) Viac členiť text? Dobre. Beriem na vedomie. Až bude trošku času tak poupravím, a do budúcna na to budem myslieť tiež ;)

[13]: Ďakujem veľmi pekne, som rada že sa páči. Teším sa na tvoju ďalšiu návštevu!

[14]: Kriste pane. To mi chceš povedať že ty si to vážne celé prežuvala od začiatku až sem? ty si blázon... Veď toho bolo snáď okolo 20-A4iek. To si nemala na práci nič dôležitejšie? Aaaach jak ja ťa zbožňujem! <3 Takýto čitatelia sú motorovým olejom pre moju ďalšiu tvorbu. Dúfam, že ti ten krásny hrejivý pocit na srdiečku raz vynahradím - možno to však bude trošku trvať lebo teraz nieviem kde mi hlava stojí. Každopááádne si to neskutočne cenním! A som rada že s apáči. Fakticky. Keď už to hovoríš ty, tak sa zo mňa stáva pyšná princezná... ((No. Airix. Je mi ľúto že si si vybrala za obľúbenkyňu práve ju pretože to s ňou bude trošku komplikované... Teraz :D))

16 Fenris Fenris | Web | 10. ledna 2017 v 15:01 | Reagovat

[15]: Dobře to beru!! :) Jestli chceš přidej si mě na FB: https://www.facebook.com/nela.z.novotna.3

17 Erin Erin | Web | 14. ledna 2017 v 2:50 | Reagovat

V minulý části jsem tak trochu chtěla pochválit Apolóna, že má fakt mega hustý jméno a že je mi poměrně sympatický. Víš, jakože... učitel kámoš. No, po téhle části jsem změnila názor. Jsem si naprosto jistá, že někdy v budoucnosti, až ho Nereiree potká, dostane přes držku. I když. Člověk u tebe nikdy neví, co uděláš a já si ani netroufám odhadovat, co bude. Každopádně doufám, že se dá co nejdřív dohromady, protože moje fantazie není dostatečná na to, abych si představila, jak bude vypadat po tý 'operaci'. Jak moc se změní jejích chování nebo uvažování, fakt se na to těším. Ze začátku to nejspíš bude trochu kruté, že nikomu nedáš nic zadarmo, ale to jsi TY! A my to tak žereme. :D Ten okamžik, jak mu nastavila krk, jsem zapomněla dýchat a doufala, že to neudělá. Nezklamal mě a za to jsem fakt moc ráda, protože není větší radost, než slintat nad cvokhausáckýma chlapama. Navíc blonďákama. Víc k chlapům se vyjadřovat nebudu. Nicméně se těším, až se objeví znovu. Strašně moc moc obdivuju složitost a promyšlenost toho světa. Já na takové věci nikdy nebyla, nějak na to nemám mozek a asi nejsem dost pečlivá na to, abych nad tím uvažovala, takže fakt mega respekt. Neopovažuj se odporovat. Víš, že nemá cenu se hádat. Děsně taky obdivuju to zapálení pro techniku, obvody a... no, věci, které já obecně shrnuji jako 'když si olízneš prst, může tě to zabít, drž se od toho dál'. Až budeš mít po té debilní zkoušce, zeptej se mě, jak se do zásuvky zapojila "rozčtyřku" (pracovní laický název) a vyhodila pojistky v celým paneláku).
Těším se na pokračování a dovolím si sem něco přihodit. Je to motto asasínů, každý v tom vidí něco jiného:
,,Nothing is true, everything is permitted."
- každopádně mi to trochu připomělo tenhle příběh.
PS: Polovica januára, drahý CVOKU. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama