Prvá kapitola: Nezabudni (3)

11. prosince 2016 v 17:16 | C.V.O.K. |  Kronika Spravodlivosti
Taaaak. Opäť a znova ďakujem za vašu spätnú väzbu. Vážne si to NESKUTOČNE cením! Mala som obrovský strach ako prijmete druhú časť, pretože sa v nej skoro nič nedialo a bola príliš zložitá... Ale vy ste to zvládli! Máte môj obdiv xD Za odmenu ponúkam vyvrcholenie semináru o našej neohrozenej jednotke. Ak ste predtým čítali pozorne, pochopíte kam dej poviedky smeruje ;) Ou jé! Tak si to užite! A dajte vedieť, čo sa vám pri čítaní honilo hlavami :)




"Dočasné riadenie Nultého systému na Istiarovo naliehanie do dvoch obehov vytvorilo nový, nezávislý rád s výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou. Rád, ktorý nepodlieha nikomu a ničomu, iba vlastnému úsudku. A ten, ako vieme, je neomylný- o to sa postarali kvantá mutácií, experimentov a zásahov ako do jeho mysle, tak aj tela.
Dôkazom, že sa zmýšľaný projekt podaril až nezvykle dobre bol moment, keď na seba vedecké výtvory vzali ľudskú podobu a rozhodli pre vskutku netypickú cestu plnenia cieľových povinností - každý nový jedinec po vypustení splynul s istou časťou Nultého Systému a začal vychovávať domorodé obyvateľstvo. Od prvotného štádia jednobunkovcov, až po bod Alfa zero, ako tútor usmerňoval a dohliadal na ich vývoj. V momente, keď usúdil, že sú jeho zverenci schopní uniesť pravdu o tom, že Atäir nie je žiaden boh a že všetci sú súčasťou obrovského, prosperujúceho spoločenstva v ktorom majú svoje miesto, posunul do spoločnosti skupinu uvedomelých, nekonfliktných občanov. Členov hodných titulu Rasa a s dominanciou Alfa.
Postupom času však klan vďaka schopnosti reprodukcie a geneticky značne spomalenému stárnutiu výrazne nabral na počtoch. Pre nesporne pozitívne výsledky mu bolo umožnené rozšíriť pole spôsobilosti do frakcie Systémovej Bezpečnosti, kde zastávajúc vedúce funkcie všetkých miličných smerov v ére Nového počiatku, po boku Parlamentu a Duchovenstva, doteraz vedie nepochybne najnebezpečnejšie združenie novodobej pospolitosti.
Toľko v vašej majestátnosti." Rukou si podoprela hlavu a sebavedomo sa usmiala. "Tak. A keď už to máme za sebou, môžem ísť na internát?"
"Nie."

Apolónové odmietnutie bolo ostré a mrazivo definitívne.
"Prečo zasa?!"
"Pretože máš iba obmedzené, na skúšku žalostne nedostačujúce informácie!" Tón akým to povedal, nepripúšťal odpor.
Výraz absolútneho pohoršenia, a mrazivý chlad jeho očí odkazoval na kontext medzi riadkami, ktorý veštil, že zasa niečo dobabrala. Kolosálne. Čo to bolo tentokrát, však naozaj netušila.
Nasrdene kopla do stola a zanadávala vlastnej hlúposti, že sa vôbec o niečo snažila...
"Spolu s dôležitými osobnosťami a ich životopismi, ti do schránky zašlem časovú os s dátumami a udalosťami všetkých významných medzníkov spomínaného procesu. Je to bohapustá byfľovačka, takže to pre dobro nás oboch prenecháme na samoštúdium."
Fajn, technicky vzaté to vôbec nie je zlý nápad - nebude musieť trpieť žiadne hlúpe obkecávačky renomovaných učiteľov, tvrdé stoličky a tmavé sparné miestnosti. Pri predstave, ako si v posteli, s kávičkou v jednej ruke a čokoládou na kolenách bude po večeroch čítať tie hlúpe rozprávky na dobrú noc, takmer rozpustilo zavrnela.
Chvíľkové uspokojenie z novonastoleného edukačného režimu však pominulo v okamihu, keď jej na komunikátore zapípala sľubovaná správa. Nedôverčivo sa zamračila na 27 gigabytový obsah. "To mám svojho nepriateľa umučiť prednáškou z Atäirskej histórie? Aké poetické..."
"Účelom tohto semináru nie je vylepšiť tvoju bojovú zručnosť, tu ide o národnú hrdosť."
"A odkedy je prosím pekne Atäir národ?"
"Od samého Počiatku," White mávol rukou, ako keby to bola samozrejmosť. "Plus nejaké to tisícročie predtým..." Nereiree sa nepodarilo zadržať pohŕdavé odfrknutie. "Čo prosím?"
Štatút národa má predsa iba pospolitosť so spoločným územím, kultúrou, jazykom a históriou. A dobre teda, aj keby privrela oči a skúsila by o planéte Aurewen polemizovať ako o právoplatnom Atäirskom území... tak ale minimálne tá spoločná história, v prípade našich neohrozených naklonovaných skúmaviek, do definície určite nezapadá.
"Takže nakoniec predsa len nevieš všetko?"
"To som ale nikdy netvrdila!" Ohradila sa. "Iba som si doteraz s mojimi poznatkami vždy bohate vystačila. Ale tvoje nadnesené tvrdenie mi akosi nesedí, takže mi dovoľ opýtať sa, čo šnupeš? Musí to byť riadna sila... Nerozdelíš sa?"
White si vzdychol. "Nereiree, kedy konečne pochopíš, že tu sedíš, pretože v skutočnosti je všetko inak, ako si bola zvyknutá?" Ukázal jej zápästie ľavej ruky, kde sa mu ligotalo tetovanie klanu - polmeciac v ústupe, vytvorený zo slov Atäirskej prísahy, mal nositeľovi pripomínať, kto naozaj je.
Jasné jasné... Už zasa apeluje na jej nový začiatok.
Nový život a nové pravidlá.
Novú Nereiree.
Keci v kleci.
Znechutene si odfrkla a aby zabránila ďalšiemu prehovoru do duše, porazenecky dvihla ruky nad hlavu. "Vzdávam sa v prospech tvojmu poučnému výkladu. Som samé ucho. Priblíž hlúpej nevedomej, jej chybné a predsa všeobecne známe fakty o niečo bližšie."
Apolón White sa pomaly, elegantne, možno až zbytočne melodramaticky nonštantne, presunul od rečníckeho pultu naproti svojej zverenkyni. Zjavne ho vedomie, že nie je tak dokonalá ako o sebe zaryto tvrdila, neskutočne bavilo, lebo zatiaľ čo v nej nedočkavosťou vrel nitroglycerín, on si dával s každým krokom neskutočne na čas.
Keď sa nad ňou konečne vztýčil v plnej výške dvoch metrov dvanásť, keď si od vedľajšej lavice pritiahol stoličku, pohodlne sa usadil, uhladil záhyby na uniforme, lakťami sa oprel o stôl a nahol sa ponad neho tak, že mu dievčina dokázala spočítať jednotlivé zlaté výstupky na medenej dúhovke, myslela, že už to tajnostkárstvo nevydrží a exploduje.
Našťastie bol vo výklade veľmi stručný.
"Atair je totiž človek."
Stuhla.
Zmetene zaklipkala očami, v márnej snahe kasifikovať skutočnosť ako bujný výplod fantázie.
"Možno sme umelo vytvorená entita, ale naše DNA je také ľudské, ako bola naša predloha."
Bum bum.
Bum bum.
Bum bum.
Tlkot srdca, zbesilo pumpujúci adrenalín do celého tela, jej šiel takmer preraziť ušné bubienky.
Kľud. Pokojne. Hlavne... nepanikár. Hlboký nádych ...a prudký výdych.
Nefungovalo to. Ani príval čerstvej dávky kyslíka nedokázal priviesť jej šokovaný mozog späť do chodu. Orkán horúceho vzduchu čo jej vyrazil z pľúc neodfúkol hmlový opar, cez ktorý videla rozmazane.
Takže celý postup opakovala.
Znova.
A znova.
Bezúspešne.
Nech sa na tú informáciu pozrela z akéhokoľvek uhla pohľadu, nech už jej prišla ako smiešna hororová historka pre zelenáčov na prvom výsadku, sprostá lož pre mentálne nedostatočných, alebo gól z jasného neba priamo do bránky Acklessovej, ktorá načapala Atäirov na jahodách a zistila tak ich najväčšiu slabinu... Stále mala v mysli čiernu dieru, požierajúcu všetko ostatné. V slučke sa vracala k jednej a tej istej otázke.
"Čo sem potom do pekla robím ja?"
Apolón sa mihnutím oka napojil na súkromnú databázu školského systému a vyvolaj jej zdravotnú kartu.
Dievčina začala s neľudskou rýchlosťou absorbovať všetky predložené informácie. Prebrala jeden dokument za druhým, od výsledkov všemožných testov do ktorých ju Apolón neustále tlačil, cez všetky ich pozorovania, správy a skeny až po poznámky pod čiarou o jej osobe.
Mrazivé dusno prerušovalo iba nervózne bubnovanie prstov po operadle stoličky, keď cynicky zízala na svoj vzorec DNA a stále odmietala uveriť, že je z neuveriteľných, štyridsiatichtroch percent človek.
Bude si musieť meniť pas? Pretože teoreticky vzaté tu má čierne na bielom že nie je umelá inteligencia. A ak sa svet ešte úplne nezbláznil a jedna a jedna sú stále dva, tých zvyšných päťdesiatsedem z nej robí Kyborga.
Celý život si bola TAK istá, že je iba podarenou hračkou nejakého fanatického magora! Že je výsledkom experimentov pošahanej náboženskej sekty a nie je nič viac ako bezcenný smietok železa s umelou inteligenciou a chirurgicky upraveným výzorom človeka! A potom príde Apolón, usmeje sa a povie: "Vitaj do rodiny, dieťa!"?
Nie. Tak toto naozaj nie.
Potriasla hlavou a odsunula sa na stoličke mierne dozadu, ruky pred telom natiahnuté v obrannom geste pre prípad, že by ho vrámci sentimentálnej chvíľky náhodou napadlo obímať sa.
"Hurá?" Zamumlala cez zuby a iba ohromnou silou vôle a sebazaprenia veľmajstra cechu herectva, potlačila siahodlný monológ o stupidite tohto úbohého prehlásenia.
Pretože nech už sa v Apolónovom vymytom mozgu deje čokoľvek, tak bájny človek predsa neexistuje. Posledná molekula s jeho genómom bola zničená vo vojne o Walírium. Všetci to vedia!
Tieto trápne kreatúry nie sú, nemôžu byť jeho potomkami.
A ona rozhodne nie je a nikdy nebude jednou z nich.
Ona je Čierny slávik. Nereiree Lillieth Morriardy Ackless. Výkonná riaditeľka Centrálnej Vojensky Orientovanej Konfederácie.
Pozrela sa Apolónovi do očí a nepotrebovala povestný Atäirský super výcvik, aby jej bolo jasné, že on tomu verí. To šťastie, hrdosť a pýcha... Smrteľná oddanosť mozog vymývajúcim blábolom mu zatienila zdravý rozum a on bláznivú teóriu zožral aj s navijakom.
Tak preto je tu! Pretože on jej verí. A to bude jeho skaza...
Hryzla sa do pery, aby nepokazila dojemnú atmosféru a nevyprskla smiechom, keď jej konečne došlo, prečo ju hlavy spravodlivosti nechali nažive. Prečo sa po dolapení najhľadanejšej osoby Systému rozhodli dať jej skazenej duši druhú šancu a ona vážne neskončila v čiernej diere.
Konečne mala jasno v Apolónovom mierumilovnom chovaní, v nezvyklom pohodlí, ktoré jej tu ponúkali.
Všetko to je preto, že si myslia, že je jednou z nich. A že ak si ju vycvičia, tak a tak bude aj správať.
Postavila sa, prehodila si cez rameno plátenú kabelu a vypla hologram potrebný ku štúdiu.
"Kto všetko o tom vie?"
"Iba my."
"My. To znamená..."
"Ľudia."
"Atäirovia."
"Aha. A vedenie Nultého systému? Parlament? Cirkev?"
"In Istiar bol siedmou generáciou Ligy za ľudskú záchranu. On nás síce priviedol opäť k životu, ale mali tak veľa času na prípravu, že naše krytie je dokonalé. Koniec koncov, jednotka funguje nerušene už pár miliónov obehov..." Apolón sa usmial. Čiernovláska mu to gesto silene opätovala.
"Fajn. Takže som človek. Ty si človek. A všetci okolo sú jedna veľká rodina. Prepáč ale toto som fakticky nečakala. Vedieť to skôr tak... " Rádoby roztržito si prehrabla čierne kadere. "Potrebujem čas a pokoj na strávenie tejto informácie."
Apolón sa nezatváril práve nadšene.
Černovláska ho skúsila odzbrojť nefalšovanou úprimnosťou: "Rada by som sa o mojej ľudskej histórii dozvedela viac. Môžem sa vrhnúť na samoštúdium, alebo je tu ešte niečo, čo by som radšej mala počuť od teba?"
"Popravde, po tom ako si nás prezentovala vo svojom výklade, je toho ešte veľa, čo by som ti chcel povedať," zamaračil sa "ale to najhoršie už máš za sebou."
"Výborne!" Nečakala kým si to rozmyslí, schmatla koženú bundu a poďhopreč. Medzi dverami letmo zachytila niečo o tom že sa má snažiť, pretože posledná skúška pred vstupom do inštitútu, bude už o štrnásť dní... Ale nevenovala tomu pozornosť.
To už tu totiž dávno nebude.
A pri troche šťastia, bude v tom čase minulosťou aj neohrozená jednotka Atäir.
Pretože ona je ona. Nereiree Lillieth Morriardy Ackless. Výkonná riaditeľka Centrálnej Vojensky Orientovanej Konfederácie.
A má, čo hľadala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 11. prosince 2016 v 18:11 | Reagovat

Opäť výborne napísane a príbeh nabral veľmi zaujímavý spád. Mám teda podozrenie kam to povedie, ale nechcem predbiehať tak spútam vlastnú fantáziu a počkám si na pokračovanie :)

Mám len jednu pripomienku, je tam pár pravopisných chýb, na ktorých som sa zasekávala, ale inak super. :)

2 Raja Luthriela Raja Luthriela | Web | 11. prosince 2016 v 22:01 | Reagovat

Je to dobré. Zajímá mě, jak to bude pokračovat dál.
Neboj, čte se to dobře. Není to moc složité. Chápu to dobře.

3 Emo Emo | E-mail | Web | 12. prosince 2016 v 18:51 | Reagovat

Krásně napsaný příběh :)

4 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 13. prosince 2016 v 16:05 | Reagovat

[1]: Máš podozrenie? To snáď nie! To ej to až TAK predvídateľné? :D
Pravopis. Moja achylova päta. Ale Worďák mi nič neukazuje! Krucifix. Až sa s niečím takým stretneš nabudúce, prosím, oznámiš mi to slovo/á? Ďakujem!

[2]: Vďaka :) To poteší

[3]: Ďakujem! :)

5 Blackovka Blackovka | Web | 13. prosince 2016 v 20:39 | Reagovat

Dopekla, úplne ma zabila veta že, uh, citujem:
"Ale tvoje nadnesené tvrdenie mi akosi nesedí, takže mi dovoľ opýtať sa, čo šnupeš? Musí to byť riadna sila... Nerozdelíš sa?" Myslela som si, že padnem zo stoličky na zadok. :D
Je to jednoducho celé super, nemôžem sa dočkať ďalšej časti, kedy už bude? :(

6 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 14. prosince 2016 v 20:49 | Reagovat

[5]: Dopekla, mna si zabila ty :D Vieš ako neskutočne si cenním, keď mi nikto vypichne vec, čo s amu v texte páči? Žiarim ako jadrová elektráreň po výbuchu reaktoru! Ďakujem ďakujem ďakujem! Som rada že sa páčilo, na pokračovaní sa pracuje, ale možno to bude na dlhšie... Pretože mi začalo skúškové.

7 Cherry Blossom Cherry Blossom | Web | 29. prosince 2016 v 20:18 | Reagovat

Ahoj :D Tak jsem si přečetla předchozí kapitolky a musím uznat, že je to dokonalé! :D Jdu na další a těším se na další díly :)
Za druhé bych ti chtěla moc poděkovat nad komentáři, které jsi zanechala na mém blogu. Moc si toho cením a budu ráda, když to budeš číst a komentovat dál :) Snad tě román nezklame :)
Za třetí. Naprosto jsem brečela z tohohle: "Iba som si doteraz s mojimi poznatkami vždy bohate vystačila. Ale tvoje nadnesené tvrdenie mi akosi nesedí, takže mi dovoľ opýtať sa, čo šnupeš? Musí to byť riadna sila... Nerozdelíš sa?" a to protože tuhle větu často používám :D. Pěkný. :)) Za mě palec hore!
Za další. Doufám, že bude Apolón hrdina číslo dva, nerada bych si totiž zvykala na někoho jiného :D

8 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 30. prosince 2016 v 10:36 | Reagovat

[7]: Ježiši to vážne? Vážne si sa tým celým prelúsala až sem? Aaaa! Ty si božská! Preboha, to si musela predsa stratiť viac, ako hodinu života :D ďakujem, veľmi si to cenním, že si bola schopná vrhnúť sa na to od začiatku - väčšina ľudí sa napojí iba na poslednú zverejnenú časť. Ani nevieš, ako si ma potešila!
A fakt nemáš za čo ďakovať. Ja ďakujem, že si mi tým spríjemnila deň! :) čítalo sa to naozaj veľmi dobre a priznávam, že som hrozne ukecaná takže som sa v omentároch nechala uniesť príbehom. Každopádne: len tak ďalej! Mňa sa určite tak ľahko nezbavíš, budem netrpezlivo čakať na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama