5. prosince 2016 v 18:31 | C.V.O.K.
|
Chcela by som poďakovať za úžasné komentáre k prvej časti. Nečakala som taký pozitívny ohlas! Vážne ste ma milo prekvapili a škrtli zápalku mojej tvorivej aktivity. Takže v rekordnom čase ponúkam prepracované pokračovanie - tento krát už o niečo dlhšie. Nezľaknite sa. Ale naozaj mi neprišlo vhodné useknúť to niekde v polovičke - to by vám potom mohlo prísť bez pointy a jednoducho... Má to byť takto v celku. Tak teda: Plukovník White vstupuje na scénu a mi sa ponárame do väčších hĺbok fungovania Atäirského systému! Akékoľvek nezrovnalosti hláste do komentárov - čo vynechať, čo dovysvetliť... Vopred ďakujem za váš čas a názory :)
....Nestačila sa však zbaviť ani polovice provokatívnych veľdielok, keď sa otvorili vstupné dvere a do prednáškovej siene sa na vlnách rozhorčenia nahrnula veľká guča negatívnej energie. "Tak o tom teda vážne pochybujem, mladá dáma."
Spľasla rukami a úsmev jej z tváre zmizol rovnako rýchlo, ako z hlavy vyfučalo pomyslenie na vytúžené voľno. "No zbohom. Pokoj mojej duši."
Plukovník White sklamane pokrútil hlavou a pomalým, dôrazným krokom sa dostavil k lektorovi dejín.
Keď si napokon po krátkej výmene názorov starček zbalil svoje veci a kulhavým krokom opustil miestnosť, Apolón White prevzal velenie.
Chrbtom sa oprel o vyvýšený rečnícky pult, ruky zložil na hrudi. Uprel na zverenkyňu nesúhlasný, do morku kosti zmrazujúci pohľad a hoci tú vetu iba zašepkal, slová v beztvárnom tichu doľahli k Nereiriným ušiam jasne, ako údery gongu : "Keď nebudeš brať svoje semináre vážne, tak záverečnú skúšku nespravíš. Stačí, aby si pred komisiou pohorela jeden, jediný krát a že to bol ten posledný, primitívny blud, nikoho zaujímať nebude. Poletíš do čiernej diery rýchlejšie, ako si uvedomíš, o čo všetko si kvôli svojej zadubenosti prišla."
Pri slovnom spojení "primitívny blud", v kontexte výuky Dejín rádu Atäir, a k tomu všetkému z úst jedného z popredných predstaviteľov, Acklessovej vystrelilo obočie na hor tak rázne, že ju takmer prekotilo do zadu. "Prepáčte, ale môžete to prosím zopakovať?"
Plukovník jemne zvýšil hlas, v zlatých dúhovkách badateľne sa zrkadliace rozhorčenie. "Je to tvoja posledná skúška Nereiree! Posledný test, posledný zápočet! Posledný týždeň na samotke predtým, ako centrála vymaže z rejstríka všetky tvoje priestupky. Môžeš mi teda DOPEKLA vysvetliť, o čo sa tu pokúšaš?"
Sklopila pohľad k zemi. To mu má akože povedať, že má strach?
Že si nikdy, ani v tom najhoršom sne nepredstavovala, že to celé zájde a tak ďaleko? Má mu fľusnuť do tváre pravdu o tom, prečo tu je? Prečo nechce, aby ju vzali medzi seba, obdarovali novým menom a vsugerovali jej novú identitu?
Nie. Určite nechce počuť, ako zúfalo tu hrá o čas. Takže sklopila zrak a miesto odpovede zaryto nezúčasnene hypnotizovala šnúrky na topánkach.
Po niekoľkých minútach ticha, Apolón nakoniec predsa len vychladol. Krútiac hlavou vzdal snahu zistiť, prečo inak prvotriedna študentka, vytrvalo bojkotuje absolvovať tento smiešny predmet a rezignovane opustil piedestál pozornosti.
"Acklessová, ty ma raz privedieš do hrobu." Vzdychol a v očiach mu zažiarili ohníčky skrytého záškodníka keď využil jej fascináciu podlahou a sťa malého, neposlušného haranta ju postrapatil po temene hlavy.
"Heeeej!" Zhúkla ako morská siréna. "Nebyť mňa, tak by si tam už dávno bol!" Zahnala sa mu po prstoch, zdurene sa presunula z lavice späť na stoličku a vrčiac čosi o tom, že to bola najväčšia chyba jej života, si prstami prečesávala úctihodnú záplavu čiernych kaderí.
"Bezpochyby. A ty dobre vieš, že po incidente v systéme Fäthûr som ti hlboko zaviazaný. Za ten čas strávený na Akadémii si si mohla domyslieť, že mi na tebe záleží aj napriek tomu, čo si o tvojej kriminálnej minulosti myslia všetci ostatní. Ale uvedom si už konečne, že kvôli tvojim šialeným výstrelkom moja tvrdá práca začleniť ťa medzi nás vychádza navnivoč. Čoraz viac sa u ostatných radíš medzi problémové subjekty a ja už... "
"Tak moment!" Do Acklessovej ako keby udrel blesk . Šokovane sa vystrela. "Tvrdá práca? Aká tvrdá práca?"
To ONA tu robila vyše roka úbohého testovacieho králika! To ona denno-denne podstupovala skúšky fyzickej a psychickej zdatnosti! Ona celý ten čas drela ako posledný vôl, aby ju prijali! Tak o čom to tu ten idiot melie?
"Ver mi, vôbec nebolo ľahké presvedčiť Radu, aby u nás nechala študovať samotnú Hlavu organizovanej zlodejiny a Systémového podsvetia. Bez ohľadu na to, aký prínos si pre nás zaznamenala, stále si bola najhľadanejší zločinec Nultého Systému. A my sme slávna Atäirská spoločnosť, ktorá má svoje pravidlá s kilometrami kódexov a zákonov, ktorými sme sa museli prekľučkovať, aby si tu dnes mohla byť."
Achtak.
Čiernovláska, ktorú ono hyperbolické prehlásenie až postavilo na nohy, zaškrípala zubami a poslušne si opäť sadla na svoje miesto. V duchu mu dala za pravdu - dobre, tak asi si ku cez hranice nepreniesol s povolením na domáce zvieratko... Ale svojou mimikou dávala aj naďalej veľmi jasne najavo pohoršený nesúhlas.
Vedela totiž, že s Apolónovou povestnou výrečnosťou, s jeho postavením a jej preukazanými schopnosťami, ho vybavovačky ohľadom štúdia určite nestáli viac úsilia, ako ju samotnú spraviť zápočet z letectva. Stála si za tým, že ONA je tá, kto by sa mal sťažovať na tvrdé pracovné podmienky.
A prečo vôbec? Prečo posledné tri roky pracuje ako laboratórna krysa na plný úväzok? Ako je možné, že sa aj napriek do moku kostí zakorenenému odporu k tejto umelej existencii, snaží byť jednou z nich? Memoruje z pamäti nezmyselné kvantá dát a poznatkov, podstupuje nešetrné fyzické testy a psychické experimenty? Nesťažuje sa? Nenapľuje Apolónovy do tváre, jednoducho neumiestni starú dobrú atómovku pod katakomby Centra a nevyhodí celú tú slávnu akadémiu do povetria?
Pretože pomsta je sladká. Pomalá. A krutá. Dobre premyslená, dokonalo nepriestreľná a stopercentná.
Pretože ona je Acklessová a nič nerobí len tak. Napoly.
"Nereiree, počúvaš ma?" Apolón jej pred očami luskol prstami.
Prebudila sa z myšlienkového tranzu a v pozostatočnom návale adrenalínu, stisla ruky v päsť.
"Jasné šéfe." Začvirikala nevinne. A hoci sa zatvárila dokonalo kajúcne, v očiach mala stále tieň nenávisti. Vedela, že Apolón jej to nezožral, že si ten záblesk všimol. No zaslepený niečím, čo nevedela pochopiť, jej opäť a zasa, raz odpustil.
"Tak to využime kým sa dá!" Rázne zasunul disk s nápisom Dejiny rádu Atäir do pamäte a diabolsky sa usmial na obrazovku so zdanlivo nekonečným morom modrého textu.
"Ale no tak! To predsa nemyslíš vážne! To naozaj nemáš na práci nič dôležitejšie?"
"Nie. Momentálne si mojou prioritou číslo jeden. Rada je s tvojimi doterajšími výsledkami veľmi spokojná a želá si, aby si prípravu ukončila čo najskôr. Už sa nevie sa dočkať, kedy ťa uvidí v akcii."
Acklessová sa ironicky usmiala. "Ako keby už nemala tú česť."
"Na našej strane ešte nie."
Nostalgicky si vzdychla. "Pravda. TO boli časy! Nie ako teraz..."
Plukovník sa tváril, že jej poslednú poznámku prepočul a v sprievode desivých ukážok najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách, spustil: "Ako iste vieš, ľudská rasa bola vyhubená pred viac ako siedmymi miliardami Obratov, počas prvej Apokalypsy.
Tých pár jedincov, čo hlavný ťah masakru prežilo, dokázalo rozsudku smrti vzdorovať v dobre zabezpečenom úkryte za hranicami Nultého systému ešte sedem desaťročí. Epickú baladu o Ňom a Nej- nešťastne zaľúbenej dvojici ktorá kolóniu Ľudstva nedomysleným počínaním prezradila, si necháme na budúce, a prejdeme priamo k záveru ich neuváženého počínania. Ku samotnej vojne o Walírium."
Acklessová si okázalo zívla. "Budeme tu rozoberať osudné obsadenie posledného ľudského útočiska, po ktorom ostal Človek iba zahmlenou spomienkou v dejinách?"
"Áno."
"A nemáš tam niečo zaujímavejšie? To predsa pozná každé zasoplené decko!"
"Že to vedia oni, pre mňa ale žiadnu cenu nemá."
"Naznačuješ tým," nasrdene zaťala ruky v päsť, "že som obmedzený krypel z kanálov na Duurrane, čo o svete okolo seba nič nevie?"
"Keby som si to myslel, tak tu teraz nesedíš."
"Výborne. Tak prečo chceš zabíjať môj čas stupídnymi základmi moderných dejín?"
"Sme na seminári o dejinách Atäira. Prostredníctvom daných historických udalostí sa, samozrejme, zameriame na vznik a vývoj nášho spoločenstva."
Ani tento smer výuky čiernovlásku ničím novým neprekvapil.
Ležérne si prehodila nohy cez operadlo stoličky a zatvárila sa ako znudený bôžik poznania. "Máš na mysli to divadlo, keď sa dočasné riadenie Spojenej konfederácie na Novom počiatku zaprisahalo, predísť opakovaniu podobných "násilných" udalostí ako bol incident vo Walíriu, a založilo takzvaný dozorný Klan Atäir?"
"Áno." Apolón, milo prekvapený jej iniciatívou, prikývol. "Mám na mysli presne to slávne vystúpenie predsedu dočasného riadenia..."
"... innn Inis-Istiar ann Naaavu."
"Z..."
"... z 5.1. nového Počiatku."
" V..."
"Čo ako v?"
"No kde to bolo?"
"A čo ja viem? Spolu s ďalšími pupkáčmi stál v spoločenskej miestnosti, na vlajkovej lodi Innskej armády. Myslím, že to bola.... Infinity." Acklessová zo seba hrdo vysolila všetko, na čo si v rýchlosti spomenula a neznalosť podrobností sa pokúsila uhrať do autu: "Ale plán letu k videu pribalený nebol, takže mohli byť kdekoľvek. Prečo odbočujeme? Nemali sme sa tu náhodou venovať vašej vznešenej maličkosti?"
"Mali. A práve pre to stojí za zmienku, že sa jeho prejav uskutočnil vo vtedajšej Slnečnej sústave, v galaxii Mliečna dráha. Loď sa vznášala priamo na mieste, kde bola kolíska vyhubeného ľudstva. Na tom istom mieste, kde bola neskôr vybudovaná prvá základňa, umelá exoplanéta Aurewen. Tvoja momentálna destinácia a už čoskoro nové trvalé bydlisko."
"Aha." Jej otrávený tón, podtrhujúci nepotrebnosť zmienenej historickej perličky, bol priam vražedný. "Tak TO som naozaj netušila."
"Nič sa nedeje, pre to sme tu - aby sme vyplnili medzery v tvojom vzdelaní!" Apolón pohotovo využil kontext vo svoj prospech a než mu zverenkyňa stihla prsknúť do tváre jed, mávol rukou na znak, aby pokračovala v prezentácii svojich vedomostí.
A tak, s nádejou že ak zaboduje, tak odtiaľto možno vypadne o niečo skôr, Acklessová potlačila štipľavú poznámku a spustila: "Dočasné riadenie Nultého systému na Istiarovo naliehanie do dvoch obehov vytvorilo nový, nezávislí rád s výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou. Rád, ktorý nepodlieha nikomu a ničomu, iba vlastnému úsudku. A ten, ako vieme, je neomylný- o to sa postarali kvantá mutácií, experimentov a zásahov ako do jeho mysle, tak aj tela.
Dôkazom, že sa zmýšľaný projekt podaril až nezvykle dobre bol moment, keď na seba vedecké výtvory vzali ľudskú podobu a rozhodli pre vskutku netypickú cestu plnenia cieľových povinností. Každý nový jedinec po vypustení splynul s istou časťou Nultého Systému a začal vychovávať domorodé obyvateľstvo. Od prvotného štádia jednobunkovcov, až po bod Alfa zero, ako tútor usmerňoval a dohliadal na ich vývoj. V momente, keď usúdil, že sú jeho zverenci schopní uniesť pravdu o tom, že Atäir nie je žiaden boh a že všetci sú súčasťou obrovského, prosperujúceho spoločenstva v ktorom majú svoje miesto, posunul do spoločnosti skupinu uvedomelých, nekonfliktných občanov. Členov hodných titulu Rasa a s dominanciou Alfa.
Postupom času však klan vďaka schopnosti reprodukcie a geneticky značne spomalenému stárnutiu výrazne nabral na počtoch. Pre nesporne pozitívne výsledky mu bolo umožnené rozšíriť pole spôsobilosti do frakcie Systémovej Bezpečnosti, kde zastávajúc vedúce funkcie všetkých miličných smerov v ére Nového počiatku, po boku Parlamentu a Duchovenstva, doteraz vedie nepochybne najnebezpečnejšie združenie novodobej pospolitosti.
Toľko v vašej majestátnosti." Rukou si podoprela hlavu a sebavedomo sa usmiala. "Tak. A keď už to máme za sebou, môžem ísť na internát?"
"Nie."
Rovnako ako v predošlej kapitole, veľmi dobre napísané a do detailov premyslené. Obzvlášť spôsob akým máš rozpracovaný daný svet ma zaujal a do akých podrobností ideš. To je výborné!
No i tak mám jednu otázku. To má súkromné hodiny alebo sú tam prítomný aj iní študenti?