14. prosince 2016 v 17:08 | C.V.O.K.
|
Nech sa snažím ako chcem, ja si vážne nepamätám ako presne som sa k tomu dostala.
Jednoducho som sa zastavila v jednom tunajšom bare na narodeninovú oslavu. Veselo som si cvakala pojašené individuá, aby som im ráno so širokým úsmevom na xichtbúku mohla pripomeúť všetko, čo zabudli alebo nepostrehli... A niekde počas toho zjavne moje slovo dalo inej vete, pretože bez toho, aby som si môj kariérny postup adekvátne uvedomovala, som sa pár dní na to, ocitla so Šrotíkom v onom podniku znova. Tento krát ale na koncerte a so vstupom zdarma.
Hudba podľa môjho gusta, skvelý ľudia, ešte lepšia atmosféra... Poviem vám, to bola krása! A aj naprek tomu, že som absolútne nemala tucha čo robím, vedúcim sa vo výsledku moja práca páčila a ja som im prikývla účasť na ďalších pár rockových seansí. Reku - šak sa aspoň zabavím a možno aj niečomu priučím... ((Doteraz však neviem, kde sa moja sova s pergamenom o prijatí na Rokfort sratila. Veď som s mojou skromnou výbavou v tej tmavej pivnici s jediným (aj to červeným) svetlom na pódiu, kúzlila na úrovni, o akej sa Potterovy nesnívalo!))
Prosím, uvedomte si, že tento skromný výber nie je to portfólio umelca, ale ničnetušiaceho zblúdilca, ktorý sa bavil a učil za pochodu. :) //Reconquista, Ou!Kej, Bad Joker´s Cream, Va Rock, Tom Arthway
Nikon d3100 zo základým objektívom ani zďaleka nie je adekvátna technika na udalosti tohto druhu, ale keď som sa poprávala s profíkmi, čo prišli s kapelami, tak v tom prostredí, v ktorom sme sa nacházali boli bezradní všetci. Červené steny, osvetlenie ako v bordeli, málo miesta a veľa ľudí... Koľko krát som si nemala kam stúpnuť! Ale to nikoho nezaujímalo. Prišiel si, dostávaš za to odmeny tak si musíš poradiť. (Takto na úvod ponúkam nadhľad na priestory, aby ste chápali, prečo to nie je také dokonalé, ako väčšina fotiek z akcí ktoré bežne vídate)
A to osvetlenie! Ó môj ty bože! To bol môj najväčší nepriateľ. Nemám svetelný objektív, minimum mojej clony sú tri. Keď teda snažne nahodm ISO na 1300, šum na fotke je taký hrubý, že by s atým zrním dali kŕmiť sliepky. Prišla som o TOĽKO dobrých záberov iba vďaka tej jedinej červenej dióde na pódiu!
Našťatsie tam časom pribudol ešte modrý laser, kotrý v nepravidelných intervaloch udrel na nefunkčnú diskoguľu a ja som mala Vianoce. Takže som sa stala prieborníkom v technike: "kým je červená ostri a chytaj scénu, potom čakaj na modrú... A cvakaj až na tú!"
No a keď už som toho mala vážne dosť, (keď už bolo veľa hodín a všetkým bolo jedno čo sa deje, tak som sa natoto a fotila na prasáka s bleskom. Prelepila som si ho síce papierom aby nebol taký ostrý a kapelám nevadil, ale rozdiely boli neskutočné.
Ach jaj. Ale dobre bolo! Fakt sa mi to páčilo. Prídeš, pofotíš, popri tom sa zabavíš... Nedá sa to spočítať, koľko krát som mala ešte celý víkend potom na krku TRI arafatky, aby mi držali krk na mieste...
A chcete radu do budúcna? Fotky neupravujte. V snahe zakryť tú zrnitosť a nedokonalosť mojich prvých záberov som sa ako kľavé hovädo do photoshopu nechala uniesť filtrami iných jednoduchších programov. Hej ako... Fakt neviem čo som si o sebe myslela (musela som byť naozaj zúfalá že som sa ujala onoho rešenia) ale fotka vo výsledku vyzerala ako fotená mobilom . Našťastie toho nebolo veľa...
Jedinú úpavu, čo som si potom dovolila, bola čierno-biela. Ako tak dokázala zakryť nedoknalosti a krásne zvýrazniť detaily.
Ako fotograf som tam samozrejme nebola platená za to, že fotím kapely, tie na to mali svojich profíkov (zväčša), ja so tam bola na to, aby som na začiatku chodila od stolu k stolu a cvakala príchodzích. To bola nehorázna nuda. Takže som si to "Dobrý deň, chcete fotku?" odbila čo najrýchlejše a potom som sa venovala záberom v cetre diania.
A to bola skutočná škola! Zachytiť to kúzlo okamihu. To bolo niečo, čo ma tam najviac bavilo. Mať oči aj na prdeli aby som našla vhodné scény, expresná zmena nastavení aby bola fotka čo najlepšej kvality... A tieto momentky vycibrili moju schopnosť bodového zaostrovania do dokonalosti :)
Takže keď sa za tým obdobím ktoré netrvalo dlho, pretože podnik po roku zmenil majiteľov a meno,ohliadnem spätne, tak sa pousmejem. Dobre bolo! A možno raz, až si v tom mojom kine privirobím na fullframe, tak si budem takéto akcie užívať zas...
Bože holka, ty máš práci snů! Hudba a focení! :) Nejvíc se mi líbí první a jedenáctá, ale perfektně zachycuješ atmosféru! :)