Čo sa stalo a čo sa bude diať

6. března 2017 v 16:22 | C.V.O.K. |  vykecnik
Well.

Bez zbytočných obkecávačiek - pretože tie mi v prvej verzii článku zabrali vyše jednej A-4ky - som späť. O áno.
Moje skúškové sa vďaka istému predmetu o dosť pretiahlo ale už je koniec. Na jednej strane sa cítim ako najväčší idiot pod slnkom... Na strane druhej - mám pol roka, kým skúsim šťastie znova.

Takže. Čo teraz? V prvej rade zapracujem na pokračovaní Kroniky a skúsim poupraviť Zápisky (čo bude tvrdý oriešok pretože čím viac to čítam, tým menej sa mi to páči). A až trošičku skoordnujem moju "tvorivú" činnosť, vtrhnem na stránky, ktorých odkazy zdieam v päte blogu. Čiže ak medzi ne patríte, tešte sa na množstvo siahodlných monológov a spamov - veď tú moju ukecanú hubu všetci poznáte. Nie? :)

Chcem vás však poprosiť o miernu dávku strpenia - po zbežnom preletení som zistila, že ma u vás čaka dokopy viac ako 40 kapitol poviedok, ktoré som za tie dva mesiace zmeškala. (Hej ako... To nechápem. Ako to robíte? Kým ja vypotím jednu stránku príbehu tak ma to stojí týždeň ponocovania :O ) Takže si neberte za zlé, ak o mna budú zvesti všade inde okrem vás. Je toho veľa. Veľmi veľa. Ale ja mám vaše príbehy radšej, ako množstvo literatúry v normálnej knižnici, takže určite sa časom ku všetkému dostanem :) Nežiarliť, nezúfať dobre?

Inu. Tak. Ešte jedna vec - je tu niekto, kto sa chystá na Starcon? Ja si ho nenechám újsť, moja eskadra tam bude mať veľké oslavy a tak ma napadlo, že keď ste tu všetci takí nadšenci... Nechystáte sa tam? Neuvidím vás tam? Nedáme si spolu nejakú partičku hier? :) Nezablbneme?

Oh a ešte jedna vec. Ak už ste prečítali článok do konca - a máte ma radi... Tak sa zapojte do KOMENTÁROVKY. Už sa nám tam niečo pekne črtá (prisahám že v tom, kam to smeruje nemám prsty! ja za to nemôžem že sa do vydalo smerom akčného sci-fi :D) a každá pomoc, každý komentár, každé slovíčko sa ráta :)

Ďakujem že ste tu somnou vydržali aj napriek tomu všetkému a veľa zdaru do budúcna!
 

Ready, aim... FIRE! Práááásk! Ratatatata! Bang Bang! Kabooom!

24. ledna 2017 v 17:56 | C.V.O.K. |  Dark Side of the Cyberspace
Je to horšie ako na strelnici. Keď už sa vám konečne podarí zneškodniť jeden cieľ, objavia sa v novom okne zo zálohy ďalšie dva. Prípadne na vás vybafne rovno pohyblivá ikonka. Ale vy ste skúsený, vy už viete ako to chodí a ste pripravený! Zápästie ste si rozcvičili vopred, citlivosť novej hernej myšky, špeciálne zakúpenej pre tieto účely máte na maxime a viete, cítite to v kostiach, že dnes TO proste nemá šancu. Dnes celý barák nezobudí tá stupídna kozatka z upútavky na novú RPG bojovku, ktorá aj tak nikoho nezaujíma, pretože strieľačiek majú všetci na stránkach dosť aj bez toho. V hlave teda rýchlo prepočítate algoritmus jej pohybu, zameriate svoju pozornosť na pidi krížik v ľavo hore, zažmúrite oči - a s matematikou na mojej úrovni strávite naháňaním reklamy po celom okne celé tie dlhé, nudné zimné večeri.
Veď už to každý z vás pozná. A aj tak ste z toho všetkého zúfalí, pretože v záhlaví a po okrajoch stránky na vás tak či tak číhajú ďalší "nenápadní" sniperi.
Vážne si myslím, že moderný užívateľ internetu by mal dostať ku zmluve rovno aj zbroják - pretože takú prax v rýchlej reakcii a presnej muške mu neposkytnú v žiadnom výcvikovom centre.


Toľko k poetickému úvodu. A teraz k veci: Aj vás tak serú tie všadeprítomné reklamy? Človek si pustí z youtube random prehrávanie epic music a v tej pohodovej idylke, ako stvorenej k učeniu, skoro vyletí z kože, keď na neho vybafne Sto tabletov týždenne!

Ale nezúfajte! Cvok má pre vás riešenie!


A verte alebo nie, je kompatibilné aj s tak malými svätyňami ako naše bohom zabudnuté, prachom zapadnuté tvorivé blogy s návštevnosťou do dvadsať denne. Nie len pre:



(zdroj obrázku: blog.cz )


Zápisky Prológ 1.

18. ledna 2017 v 1:05 | C.V.O.K. |  Zápisky: Sociálny experiment
Tak. Týmto vám (zdesene) predstavujem sľúbené Zápisky: Sociálny experiment. Ako som spomínala, bude to mať jemný fantastický podmaz. Jeho najväčšou zložkou je však na najbližších 10 kapitol iba tento prológ. Tak sa nedeste, užite si to a čítajte pozorne - po tých nespočet úpravách by tam malo byť všetko jasné. Vysvetlené. Naznačené. Proste, je to tak, ako to je a dúfam, že sa v tom vyznáte. Ak nie, píšte do komentárov, čo zasa dáva zmysel iba v mojej chorej hlave :)
A myslite na mňa. V dobe zverejnenia tohto článku sa pravdepodbne poctivo (na poslednú chvíľu) šprtám na skúšku - ak to klapne, tak potom už iba tri ďalšie a CVOK je späť v hre! :) Enjoy!
((polnočný edit: chcete počuť dobrú správu? Z ďalšej kroniky už mám dve A4-ky. Takže ak sa vám to nebude páčť, tak neodchádzajte. Sľubujem že Acklessová - resp. to čo z nej ostalo, sa čoskoro vráti pred vaše zraky!))


 


Upútavka na budúci týždeň

15. ledna 2017 v 18:31 | C.V.O.K.
Well. Nemám rada, ked niekto píše viac vecí naraz- potom to vždy dlhšie trvá, kým sa čitateľ dočká pokračovania. Autor totiž musí svoj čas rozložiť medzi viac diel.
Avšak.
Mám tú smolu, že som niekomu niečo dlžná.
A to šťastie, že sme neoficiálne uzavreli výhodný obchod - Zápisky za Ochránce života.
Takže som otvorila tú post-pubertálnu kravinu, ktorá bola písaná formou veľmi dobre šifrovaného denníka mojej všednej reality, nevkusne zafarbenú rúškom fantasmagóre... A nahajpovaná ukážkou ešte nezverejnených častí Ochránce sa pustila do reeditáce. Dlho mi to nevydržalo. To sa proste opraviť nedá. Eh. Takže. Vzhľadom na to že čo sa Kroniky týka, ešte stále nemám ani slovo (ale už aspoň presne viem čo sa kde, kedy a ako stane! Už to dať iba na papier!) budem sem v tom hluchonemom období skúškového pridávať Zápisky: Sociálny experiment.
Dielko má fantastičnú podstatu (časostroj, cestovanie v čase) ale bude (takmer) celé zasadené do šialenej pubertálnej mysle a školského prostredia. Takže vopred varujem: Jedná sa o naivnú dievčenskú literatúru. Z dôvodov ochrany vašeho zdravia je neprípustné osobám starším ako 18 rokov, milovníkom kvalitného čítania a mužskej populácii. V prípade vedomého okašľania tohto varovania, prijímam kritiku štýlom: poštvem na vás Acklessovú vy parchanti! Jasné? :) Taaakže. Ochutnávka:



Sťahovanie.
Drvivé zvestovanie, na ktoré zvykne teaneger zareagovať kvílivým "Niééééé, nikdy!", krátkym hysterickým výlevom a ráznym zabuchnutím všetkých dverí, ktoré v návale zúrivosti, pri úteku do svojej izby stretne.
V prevažnej väčšine všetkých tých populárnych televíznych sitcomov potom nasleduje spoveď osudom prekliateho klbka nešťastia o tom, ako nemôže odísť. Nemôže tu predsa len tak nechať všetky tie krásne spomienky na dokonalo bezstarostný život! A priatelia? Už ich predsa nikdy neuvidí! Nehovoriac o milovanej spriaznenej duši. Ako len bez neho bude žiť? Nie, to jednoducho nejde! Všetko je zle, svet je sviňa a rodičia sú blázni...
Veď to každý z vás pozná. Všetky tie tragické dozvuky a dojemné naťahovačky, ktoré ja osobne veľmi nežeriem.
Popravde, ja tie kraviny, čo v televízii letia ako na bežiacom páse celkovo vôbec nemusím. Celá táto smiešna šaráda ma napadla v súvislosti s druhým koncom rozprávky - s koncom/začiatkom, keď menej populárny jedinec hrdo výjde v ústrety novej výzve, novému životu, novej škole a zážitkom.
Keď sa tým všetkým jeho život zmení k lepšiemu a on, doposiaľ spoločnosťou odvrhovaný looser nájde skutočných priateľov. Stretne pravú lásku, stane sa súčasťou tajného sprisahania na konci ktorého dobro zvíťazí nad zlom... A on, sťa nový, naveky oslavovaný hrdina, bude žiť šťastne až do smrti.
V prípade Twiligtu aj po nej.
Usmiala som sa na chrbty kníh spomínaného bestselleru a šupla kartónovú krabicu s množstvom podobných "vtákovin" na posledné voľné miesto.
Áno, viem, všetko sú to len krásne bájky, no aj tak som si vo svojom vnútri tajne zaželala happy ending a s hlasným tresnutím zabuchla dvere sťahováka.